Kremnica
22.3.2026 06:31 Aktualizované 9.4.2026 08:23
48° 42' 16.099" N, 18° 55' 1.963" E ● Freemap ● Mapy ● Google
Kremnica je pocitovo mierne zaspaté mesto s veľkou baníckou históriou. Ťažilo sa tu zlato. V lete tu určite nenájdete toľko turistov ako v Banskej Štiavnici, výnimkou je len festival Kremnické gagy.
Ako sa sem dostať
Kremnica je ľahko dostupná z rýchlostnej cesty. Na mierne spletitej mimoúrovňovej križovatke smerom od Žiaru nad Hronom odbočíte na cestu na sever a po niekoľkých kilometroch ste v meste. V centre sa za parkovanie platí, na Štefánikovom námestí môže byť problém nájsť voľné miesto.
História
Kremnica bola synonymom pre stabilitu a bohatstvo vďaka svojim náleziskám zlata, ktoré sa považovalo za jedno z najčistejších v Európe. Jej strategický význam podčiarkuje fakt, že od roku 1328 tu nepretržite funguje mincovňa, ktorá patrí medzi najstaršie stále aktívne podniky na svete. Kremnické dukáty, známe ako floreny, boli v stredoveku vďaka svojej vysokej kvalite a nemennému obsahu zlata univerzálnym platidlom po celom kontinente. Mesto si vďaka svojmu bohatstvu mohlo dovoliť vybudovať impozantný mestský hrad, ktorý dodnes dominuje panoráme nad centrálnym námestím.
Okrem razenia mincí je Kremnica známa aj svojím kultúrnym a náboženským významom. Kostol sv. Kataríny v areáli hradu ukrýva jeden z najvzácnejších organov na Slovensku a samotné námestie zdobí jeden z najväčších morových stĺpov v strednej Európe. Hoci sa ťažba zlata v 20. storočí utlmila, banské dedičstvo ostáva prítomné v podobe štôlne Andrej, ktorá návštevníkom odkrýva drsnú realitu historického dobývania drahého kovu. Kremnica si dodnes udržiava punc kráľovského mesta, kde sa história razenia mincí prelína s humornou tradíciou festivalu Kremnické gagy.
Pozri
- 7 banských miest stredného Slovenska
- Horná dedičná štôlňa v Kremnici
- Hlboká dedičná štôlňa
- Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda
Zosuv pôdy v roku 1879
Katastrofálny zosuv pôdy postihol Kremnicu v noci z 28. na 29. decembra 1879 a ďalej sa len zhoršoval. Takto ho opísal Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský: „Kráľovské slobodné a hlavné banské mesto Kremnica, ktoré povstalo na základoch odvekého baníctva, podryté tým istým základom, počalo sa klátiť, rúcať a prepadúvať do zeme. (…) Ľudia v spaní boli budení pukaním a padaním vakovky na tvár. (…) Hlad za zlatom pri všeobecnom ubúdaní zlata nútil i pod mestom v črevách zeme bystrejšie rýpať, a tým vyhĺbené priestory pre ušetrenie nákladov zameškali zapraviť.“ Po kostole zostalo na námestí Kremnice len prázdne miesto. Pôvodne gotický chrám Blahoslavenej Panny Márie s najstaršou zmienkou v 14. storočí bol prestavaný v štýle neobaroka v 18. storočí. Než ho zbúrali, odniesli z neho vzácne diela. Oltárne obrazy od Antona Schmidta, kľúčového umelca banských miest na Slovensku, sú dnes vystavené v Slovenskej národnej galérii. Fotografia trhliny kostola z roku 1880 sa nachádza v zbierke Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Fotografie
