Božena Němcová potvrdzuje legendu o názve obce Polkanová
17.1.2026 07:12 Aktualizované 07:19
Pri prehľadávaní Mníchovského digitalizačného centra som natrafil na knihu Boženy Němcovej, v ktorej sa spomína Polkanová. Božena Němcová je prekvapujúco presná pri opise danej lokality a potvrdzuje pôvodnú historku o názve obce Podkanová.
V texte píše (aj keď názov nespomína) o Dedičnej štôlni korunného princa Ferdinanda. A v poznámke pod čiarou vysvetľuje, ako vznikol názov obce. Keďže presne tento text nachádzame aj v článku Bystrického Permonu, môžeme predpokladať, že odkaz na knihu, ktorá sa tam spomína, tak tá kniha čerpala priamo z tohoto textu Němcovej.
Historku o domčekoch ale asi musíme brať s rezervou, pretože podľa mapy z roku 1818 vieme, že tie domčeky slúžili robotníkom, ktorí pracovali v hámri. Tie domčeky vyzerajú unifikovane, nezdá sa, že by si ich len tak sami stavali. Alebo ten spomínaný Kán možno vlastnil samotný hámor (než nejakú baňu) a potom by bolo logické, že blízko postavil aj domčeky. Samotná dedičná štôlňa sa údajne začala budovať v roku 1661.
V texte nachádzame viacero zaujímavých podrobností, napríklad o medenom hámri v Jakube. Toto je dnes už zabudnutá informácia, ale potvrdzuje ju napríklad Christian Andreas Zipser vo svojej knihe Banská Bystrica a okolie.
Hlavný text:
„V Podkánovej (Ratzengrund) je štôlňa 2000 siah dlhá, spájajúca bane Panskej doliny so Starohorskými...“
Poznámka pod čiarou č. 2:
„Podkánová, teraz malá dedinka, bola pôvodne slovenská a jej genealógia je nasledujúca. Istý Kán mal na tom mieste nižšie Starých hôr bane. Tí, ktorí v jeho baniach pracovali a nižšie dolu si domčeky stavať začali, vravievali: „my robíme pod Kánom!“ a ako to už niekedy býva, hovorilo sa potom aj dedine Podkánová. Nemci to nemotorne preložili ako „Ratzengrund“, akoby to pochádzalo od potkanov (krýs).“