2.12.2025 13:15 Aktualizované 26.12.2025 08:23
Zipser tu popisuje hranice Zvolenskej Stolice.
Die Sohler Gespanschaft.
Schön, o schön sind diese Thäler,
Unbeschreiblich schön,
Und gewaltig Magyaria
Deine stolzen Höh’n!
Otto Freih. v. Hiegenau.
Die Sohler Gespanschaft ist eine weit verbreitete Ausästung des sogenannten niederungarischen Bergbezirkes ¹), begrenzt durch die Liptauer und Thurozer Komitate im Norden, durch das Gömörer im Osten, im Süden durch die Neograder und Honther und im Westen durch die Barscher Gespanschaft. Dieser gebirgige Landstrich, durch die Gran von Norden nach Südwest bewässert und reich an Waldungen, zeichnet sich durch seine hochgewachsenen Tannen und phantastisch sich formenden Fichten, durch seine schattenreichen Buchen und silberhäutigen Birken ganz vorzüglich aus. Wohin das Auge blickt, begrenzen diesen allenthalben...
¹) Der sämmtliche Bergbau in Ungarn zerfällt in 4 Bergdistrikte, und zwar 1.) in den niederungarischen; 2.) in den oberungarischen; 3.) in den Nagybanyaer, und 4.) in den Banater. — Der niederungarische Bergdistrikt steht unter einem eigenen, zu Schemnitz bestellten Oberstkammergrafenamte, dem die Neusohler k. Kammerverwaltung, die Kremnitzer Berg- und Hüttenverwaltung, das Kremnitzer Münzamt, die Herrengrunder Berg- und Rohnitzer Eisenhammerverwaltung untergeordnet sind. — Außerdem gehören zu diesem Distrikte auch die 7 königl. Bergstädte: Kremnitz, Schemnitz mit Dille, Neusohl, Libethen, Pukanź und Königsberg.
Zvolenská stolica
Krásne, ó, krásne sú tieto doliny,
neopísateľne krásne,
a mohutné sú, Magyaria,
tvoje hrdé výšiny!
Otto slobodný pán von Hiegenau.
Zvolenská stolica (Sohler Gespanschaft) je široko rozvetveným výbežkom takzvaného dolnouhorského banského revíru ¹), ohraničená Liptovskou a Turčianskou župou na severe, Gemerskou na východe, na juhu Novohradskou a Hontianskou a na západe Tekovskou stolicou. Tento hornatý kraj, zavlažovaný Hronom (Gran) od severu na juhozápad a bohatý na lesy, vyniká najmä svojimi vysokými jedľami a fantasticky tvarovanými smrekmi, svojimi tôňavými bučinou a striebristokorými brezami. Kam len oko dovidí, všade ho ohraničujú...
¹) Celé baníctvo v Uhorsku sa delí na 4 banské dištrikty, a to 1. dolnouhorský; 2. hornouhorský; 3. baňobystrický (Nagybanyaer – dnes Baia Mare v Rumunsku) a 4. banátsky. — Dolnouhorský banský dištrikt podlieha vlastnému Úradu hlavného komorského grófa so sídlom v Banskej Štiavnici (Schemnitz), ktorému sú podriadené banskobystrická (Neusohler) kráľovská komorská správa, kremnická banská a hutná správa, kremnická mincovňa, správa baní v Španej Doline (Herrengrund) a správa železných hámrov v Hronci (Rohnitz). — Okrem toho k tomuto dištriktu patrí aj 7 kráľovských banských miest: Kremnica (Kremnitz), Banská Štiavnica (Schemnitz) s Belou (Dille), Banská Bystrica (Neusohl), Ľubietová (Libethen), Pukanec (Pukanź) a Nová Baňa (Königsberg).
Text pochádza z diela Christiana Andreasa Zipsera, významného prírodovedca, pedagóga a geológa pôsobiaceho v Banskej Bystrici. Úvodná báseň od Otta von Hiegenau odráža dobový romantický obdiv k prírode a vlastenectvo (Magyaria tu označuje celé vtedajšie Uhorsko).
Poznámka pod čiarou o rozdelení banských dištriktov je kľúčová pre pochopenie vtedajšej štátnej správy. Hlavný komorský gróf (Oberstkammergraf) bol priamo podriadený Viedni, čo zdôrazňovalo význam slovenských banských miest pre habsburskú monarchiu.