Strana 4 - 5

2.12.2025 18:54 Aktualizované 3.12.2025 21:22

Zipser popisuje slovanský ľud a jeho skromnosť. V horách sa žije skromnejšie, na rovinách prekvitá poľnohospodárstvo a obchod.

...

Nemecký text (Strana 4):

...höhere und niedere Gebirge, und der Naturfreund sowohl, als der Wissbegierige findet hier den lohnendsten Genuß. Je höher gegen Norden, wo sich Alpen bis zu 6000 Pariser Fuß erheben, desto weniger stellt sich der Ackerbau heraus, den wohlgepflegte Wiesen in beschützten Niederungen ersetzen. Die hohen Berge, zumal jene, welche als Grenzwächter zwischen dem Sohler und Liptauer Komitate ihr Haupt erheben, sind bis tief in den Sommer mit Schnee und Eis bedeckt, daher weht die Luft dort rauher, die der gutmüthige Gebirgsbewohner nicht achtet; denn kräftig stählt sie seinen Körper zu ertragen des Lebens herbe Sorgen.

Das slawische Volk, das die Berge so lieb gewonnen, gefällt sich auch auf ihnen, ist duldsam und mit Geringem zufrieden. Ein paar Schafe oder Ziegen und eine Kuh ist oft der ganze Reichthum einer zahlreichen Familie, die sich glücklich fühlt, weil sie genügsam ist und keine Bedürfnisse kennt. Diese Zufriedenheit wird nicht selten schwer geprüft, und zwar wenn des Winters hoher Schnee die Hütten dieser Menschen so verschneit, daß sie gar oft beim Giebel des Daches ein- und auszusteigen genöthigt werden; abgeschnitten von jeder Verbindung ertragen sie indes geduldig ihre Lage und leben von Kartoffeln, die die spärlichen Abhänge ihrer Berge geben. Haferbrot schmeckt ihnen eben so gut, als dem städtischen Feinschmecker das raffinirteste Gericht; er kennt nur seine Arbeit und geht ihr als Berg- oder Hüttenmann, oder als Köhler, Holzschläger oder Fuhrknecht unverdrossen nach, während das Weib durch Spitzenklöppelei kargen Erwerb zu treiben pflegt. Und da dieses Völkchen der Himmel noch obendrein mit zahlreicher Familie segnet, so muß man sich wundern, wie es bei dem schmalen Verdienste sein weiteres Fortkommen findet. Freilich fehlt es nicht an blassen Wangen, nicht an blöden Geschöpfen, die sich den Kretins nähern, nicht an durch angestrengte Arbeit erschlafften, mitunter elenden Menschen; dagegen stellt sich der Slawe des flachen Landes als kräftiger Mann heraus, der selbst als Soldat gern gesehen wird. Er ist gutmüthig und dienstfer-

Slovenský preklad (Strana 4):

...vyššie a nižšie pohoria, a priateľ prírody, rovnako ako zvedavec, tu nájde najvďačnejší pôžitok. Čím vyššie na sever, kde sa dvíhajú hole až do výšky 6000 parížskych stôp, tým menej sa objavuje poľnohospodárstvo, ktoré nahrádzajú dobre udržiavané lúky v chránených nížinách. Vysoké hory, najmä tie, ktoré dvíhajú svoje hlavy ako strážcovia hraníc medzi Zvolenskou a Liptovskou stolicou, sú až hlboko do leta pokryté snehom a ľadom, preto tam vanie drsnejší vzduch, na ktorý však dobrosrdečný horal nedbá; lebo mocne zoceľuje jeho telo, aby znášalo trpké starosti života.

Slovanský ľud, ktorý si hory tak obľúbil a páči sa mu na nich, je trpezlivý a spokojný s málom. Pár oviec alebo kôz a jedna krava je často celým bohatstvom početnej rodiny, ktorá sa cíti šťastná, pretože je skromná a nepozná iné potreby. Táto spokojnosť je nezriedka ťažko skúšaná, a to vtedy, keď v zime vysoký sneh tak zasype chatrče týchto ľudí, že sú často nútení vchádzať a vychádzať cez štít strechy; odrezaní od akéhokoľvek spojenia znášajú však trpezlivo svoje postavenie a žijú zo zemiakov, ktoré im dávajú skúpe svahy ich vrchov. Ovsený chlieb im chutí rovnako dobre ako mestskému labužníkovi to najrafinovanejšie jedlo; on pozná len svoju prácu a venuje sa jej neúnavne ako baník či hutník, alebo ako uhliar, drevorubač či povozník, zatiaľ čo žena si zvykne privyrábať skúpy zárobok paličkovaním čipiek. A keďže toto obyvateľstvo nebesá navyše žehnajú početnými rodinami, človek sa musí čudovať, ako pri tom chudobnom zárobku nachádza svoje ďalšie živobytie. Pravda, nechýbajú ani bledé tváre, ani slabomyseľné stvorenia blížiace sa kreténizmu, ani ľudia vyčerpaní a niekedy zbedačení namáhavou prácou; naproti tomu sa Slovan z rovinatého kraja ukazuje ako silný muž, ktorý je vítaný aj ako vojak. Je dobrosrdečný a ochotný...

Nemecký text (Strana 5):

...tig selbst gegen Jene, von denen er keine Belohnung zu erwarten hat, nicht rachgierig und leicht zur Versöhnung auch mit dem bittersten Feinde zu bewegen, dabei überaus höflich, wozu ihm angeborne Scheu und Liebe führen; denn er liebt den Frieden.

Freundlicher tritt das flache Land dieser Provinz auf, vorzüglich im Granthale von Bries, Neusohl bis über Königsberg hinaus, wo sich die herrlichste Fülle landschaftlicher Schönheit in überraschender Abwechslung vereinigt, dem Fremden jede Art von Genuß darzubieten. An die hohen Alpen schließen sich bewaldete Ausläufer und Vorsprünge an, die des Landmannes Fleiß noch anzubauen versteht; tiefer herab überzieht der Wiesen üppiges Grün die Fläche und erhöht die Herrlichkeit der Gegend durch den Wechsel ihrer Färbung. Dörfer, in denen stille Zufriedenheit ihren Wohnsitz aufgeschlagen, schließen sich an den Saum sanfter Abdachungen an, und geben ein Panorama, in dem sich noch jeder Fremde gefallen hat.

Die Hauptstraße belebt ein Verkehr, der sich an Sonn- und Montagen vorzüglich bemerkbar macht. Hunderte von Fruchtwagen ziehen nemlich von weiter Ferne heran, und bringen den stiefmütterlich bedachten Bergbewohnern des Lebens erstes Bedürfniß, während schwer beladene Frachtwagen mit den Produkten dieser Landschaft, als: Kupfer, Eisen, Papier und Käse nach Preßburg und Wien ziehen, von wo der spekulative Kaufmann seine Luxuswaaren bezieht, um des Städters Wünschen zu begegnen.

Obgleich die Fläche des Komitats fast allenthalben der Slawe bewohnt, so zeichnet sich derjenige Menschenschlag vor den übrigen vorzugsweise aus, der den südöstlichen Theil dieser Provinz bewohnt, der Bewohner nemlich von Szalathna, Otschowa, Detwa und jener Ausrodungen, die man hierorts Stoschke nennt. Es sind dieß einzelne Wohnungen, um die sich das ganze Besitzthum des Bauers kreiset, und wodurch er sich von seinem Nachbar abschneidet. Gar lieblich sieht es um einen solchen Wohnsitz aus, da er häu-

Slovenský preklad (Strana 5):

...slúžiť dokonca aj tým, od ktorých nemôže očakávať žiadnu odmenu, nie je pomstychtivý a dá sa ľahko priviesť k zmiereniu aj s tým najzatrpknutejším nepriateľom, pričom je nadmieru zdvorilý, k čomu ho vedie vrodená ostýchavosť a láska; lebo on miluje mier.

Prívetivejšie vystupuje rovinatá krajina tejto provincie, predovšetkým v údolí Hrona od Brezna, cez Banskú Bystricu až vyše Novej Bane, kde sa spája najnádhernejšia plnosť krajinnej krásy v prekvapivej rozmanitosti, aby cudzincovi ponúkla každý druh pôžitku. Na vysoké hole nadväzujú zalesnené výbežky a výčnelky, ktoré usilovnosť roľníka ešte dokáže obrábať; nižšie pokrýva plochu bujná zeleň lúk a zvyšuje nádheru kraja striedaním svojho sfarbenia. Dediny, v ktorých sa usídlila tichá spokojnosť, sa primkýnajú k okraju miernych svahov a vytvárajú panorámu, v ktorej sa ešte každý cudzinec cítil dobre.

Hlavnú cestu oživuje ruch, ktorý je obzvlášť badateľný v nedeľu a v pondelok. Stovky vozov s obilím tiahnu totiž z veľkej diaľky a prinášajú macošsky zaopatreným horalom prvú životnú potrebu, zatiaľ čo ťažko naložené nákladné vozy s produktmi tohto kraja, ako sú: meď, železo, papier a syr, tiahnu do Bratislavy a Viedne, odkiaľ špekulatívny kupec dováža svoj luxusný tovar, aby vyhovel želaniam mešťanov.

Hoci plochu stolice takmer všade obýva Slovan, predsa len sa pred ostatnými prednostne vyznačuje ten ľudský typ, ktorý obýva juhovýchodnú časť tejto provincie, menovite obyvateľ Zvolenskej Slatiny, Očovej, Detvy a oných klčovísk, ktoré sa tu nazývajú „Stoschke“ (štále/lazy). Sú to osamelé obydlia, okolo ktorých sa rozprestiera celé vlastníctvo sedliaka a ktorými sa oddeľuje od svojho suseda. Okolo takého obydlia to vyzerá veľmi pôvabne...

Poznámky k prekladu:

Tu sú poznámky a vysvetlivky k historickým pojmom a geografickým názvom z textu Christiana Andreasa Zipsera, ktoré pomôžu súčasnému čitateľovi lepšie porozumieť kontextu:

1. Geografické názvy (súčasné ekvivalenty)

Zipser používa nemecké alebo ponemčené názvy miest a pohorí, ktoré boli v tom čase bežné.

  • Neusohl: Banská Bystrica.
  • Bries: Brezno.
  • Königsberg: Nová Baňa.
  • Szalathna: Zvolenská Slatina.
  • Otschowa: Očová.
  • Detwa: Detva.
  • Granthal (Údolie Hrona): Údolie rieky Hron (Horehronie a Stredné Pohronie). Nemecký názov pre Hron je Gran.
  • Sohler und Liptauer Komitate (Zvolenská a Liptovská stolica): Ide o historické administratívne členenie Uhorska. Sohler Komitat je Zvolenská stolica a Liptauer Komitat je Liptovská stolica. Hranica medzi nimi prechádza hrebeňom Nízkych Tatier.
  • Alpen (Hole): V texte sa spomínajú ako „vysoké Alpy“ (hohe Alpen), čo je dobové označenie pre veľhory alebo vysoké pohoria s hôľnym reliéfom nad hranicou lesa. V tomto kontexte ide jednoznačne o Nízke Tatry (najmä masív Ďumbiera a Chopku), ktoré tvoria prirodzenú hranicu medzi Zvolenskou a Liptovskou stolicou.

2. Merné jednotky

  • 6000 Pariser Fuß (6000 parížskych stôp): Zipser používa starú dĺžkovú mieru „parížska stopa“ (Pied de Roi), ktorá meria približne 32,48 cm.
    • Prepočet: $6000 x 0,3248 m = 1949 m.
    • Poznámka: Tento odhad je na tú dobu veľmi presný. Najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, Ďumbier (2043 m n. m.) a Chopok (2024 m n. m.), sa výškovo veľmi blížia k hodnote, ktorú Zipser uvádza.

3. Historické a etnografické pojmy

  • Stoschke: V preklade je uvedené „(štále/lazy)“. Zipser pravdepodobne foneticky zachytil miestny názov Stožok (dnes samostatná obec, vtedy osada Detvy) alebo slovo „stožky“ v zmysle stohov sena či provizórnych obydlí. V kontexte regiónu Podpoľania (Detva, Očová) sa pre roztrúsené osídlenie používa výraz lazy. Výraz štále je typický skôr pre oblasť Novej Bane (Königsberg), ktorú Zipser tiež spomína, ale pri opise Detvy ide s najväčšou pravdepodobnosťou o skomoleninu názvu osady Stožok alebo všeobecného označenia tamojších lazov.
  • Kretins (Kreténi): Zipser spomína „slabomyseľné stvorenia blížiace sa kreténizmu“. Z medicínskeho hľadiska ide o historický odkaz na endemický kreténizmus, ktorý bol v horských oblastiach Slovenska v minulosti pomerne častý. Bol spôsobený nedostatkom jódu v potrave a vode (zväčšená štítna žľaza – struma), čo viedlo k vývojovým poruchám.
  • Paličkovanie čipiek (Spitzenklöppelei): Autor spomína, že ženy si privyrábajú paličkovaním. Toto bola typická doplnková činnosť v baníckych oblastiach (najmä v okolí Starých Hôr a Španej Doliny), ktorá pomáhala rodinám prežiť v čase, keď príjmy mužov z baníctva alebo lesných prác nestačili.