Strana 10 - 11

3.12.2025 20:41 Aktualizované 22:24

Zipser popisuje výrobu pušného prachu, spomína medený hámor a sťažuje sa na zle udržiavané cesty.

...

Nemecký text (Strana 10):

(Seilersdörfer), Flechten werden im Komitate von eigenen Flechtern, die gröberen Körbe und Schwingen in der Neusohler Umgebung verfertigt. — Die Neusohler Binderzunft liefert vorzüglich bei Kriegszeiten für die k. k. Ofner Militär-Oekonomie-Kommission viele Mehl- und Pulverfässer, welche auf der Gran bis Ofen abgeflößt werden.

In zwölf Pulvermühlen, worunter eine königliche im Stiawnitschkaer, die andere im Malachaer und Lasskomer Thale bei Neusohl zerstreut stehen, werden alle Pulvergattungen erzeugt. Sie sind nach ungarischer Art eingerichtet. Der Vortheil, den diese vor den deutschen haben sollen, besteht im Wesentlichen darin, daß sie sich nicht so leicht entzünden und das Pulver weit besser und schneller verfertigen. Deutsche Pulvermühlen bearbeiten einen Satz in 36—40 Stunden, wozu die ungrischen nur 15—18 Stunden brauchen. Indessen ist die Differenz der Stampfzeit bei beiden Gattungen Pulverstampfen nicht so groß und dürfte, wenn der Satz gut und nach Vorschrift bearbeitet wird, nur 4—5 Stunden betragen. Die jährliche Erzeugung könnte im Nothfalle auf 6000 Zentner gebracht werden. Der Zentner Sprengpulver kostete im Jahre 1842 78 fl. 30 kr., Militärpulver 58 fl. 30 kr., Sprengpulver für Private 45 fl., dasselbe für die Bergwerke 29 fl. C. M.

Den dazu nöthigen Salpeter führen die sogenannten schlesischen Salpeterbauern um Weihnachten zu, erhalten von der Neusohler k. k. Pulver- und Salpeter-Inspektion ihren Lohn, nehmen den Weg nach ihrer Heimath und kommen mit den Zugvögeln wieder, um sich in den benachbarten Gespanschaften der Salpeter-Gewinnung zu überlassen. In früherer Zeit beschäftigte dieser Erwerb auch einige Bewohner von Radwan, der aber gegenwärtig aufgegeben worden zu seyn scheint.

Das im Sohler Komitat erzeugte Kupfer wird im Neusohler königl. Kupferhammer verarbeitet. Er, so wie der Jakobsdorfer Kupferhammer liefern getiefte Waare, Schmelzformen, welche kalt gehämmert werden, Kupferdraht und

Slovenský preklad (Strana 10):

(Povrazník = obec lánarov), pletením sa v stolici zaoberajú vlastní košikári, hrubšie koše a rajtáre (nádoby na čistenie obilia) sa vyrábajú v okolí Banskej Bystrice. — Banskobystrický debnársky cech dodáva najmä v čase vojny pre c. k. Vojenskú hospodársku komisiu v Budíne veľa sudov na múku a pušný prach, ktoré sa plavia po Hrone až do Budína.

V dvanástich prachárňach (mlynoch na pušný prach), medzi ktorými jedna kráľovská stojí v Štiavnickom, druhá v Malachovskom a Laskomerskom údolí pri Banskej Bystrici roztrúsené, sa vyrábajú všetky druhy prachu. Sú zariadené podľa uhorského spôsobu. Výhoda, ktorú majú mať oproti nemeckým, spočíva v podstate v tom, že sa tak ľahko nevznietia a prach vyrábajú oveľa lepšie a rýchlejšie. Nemecké prachárne spracujú jednu vsádzku za 36—40 hodín, na čo uhorské potrebujú len 15—18 hodín. Rozdiel v čase tĺčenia pri oboch druhoch stupoch na prach však nie je taký veľký a mohol by, ak je vsádzka dobrá a spracovaná podľa predpisu, predstavovať len 4—5 hodín. Ročná produkcia by sa v prípade núdze mohla dostať na 6000 centov. Cent trhacieho prachu stál v roku 1842 78 zlatých 30 grajciarov, vojenský prach 58 zl. 30 kr., trhací prach pre súkromníkov 45 zl., ten istý pre bane 29 zl. konvenčnej meny (C. M.).

Potrebný liadok dovážajú takzvaní sliezski liadkári okolo Vianoc, dostanú od banskobystrickej c. k. Inšpekcie prachu a liadku svoju mzdu, vydajú sa na cestu do svojej vlasti a vrátia sa so sťahovavými vtákmi, aby sa v susedných stoliciach venovali získavaniu liadku. V skorších časoch zamestnával tento zárobok aj niektorých obyvateľov Radvane, no zdá sa, že v súčasnosti bol zanechaný.

Meď vyťažená vo Zvolenskej stolici sa spracúva v banskobystrickom kráľovskom medenom hámri. On, ako aj Jakubský medený hámor (v Jakube), dodávajú tepaný tovar, taviace formy, ktoré sa kujú za studena, medený drôt a...

Nemecký text (Strana 11):

Kupferplatten, die über Troppau nach Breslau verführt werden. Beide Hämmer erzeugen an 3200 Zentner jährlich, wovon der Zentner getiefte Waare 58 fl., Plattenkupfer 50 fl. C. M. kostet.

Wachs und Honig wird im Komitate nicht genug erzeugt, daher beides eingeführt werden muß. Die Neusohler Wachskerzen stehen in gutem Rufe, obgleich ihren Absatz die Fabriken der Milly- und Apollo-Kerzen sehr herabgedrückt haben.

Daß den Handelsverkehr dort, wo Eisenbahnen fehlen, nur möglichst gute Straßen fördern, liegt außer aller Frage. In dieser Beziehung ist in Ungarn seit 20 Jahren Vieles geschehen, aber noch mehr zu thun bleibt übrig. Die Hauptstraße dieser Provinz nebst ihren Ausästungen ist in einzelnen Strecken gut zu nennen und könnte stets in fahrbarem Zustande erhalten werden, wenn sich die Behörden, denen die Straßenerhaltung obliegt, verstünden; denn bald soll das Komitat, bald die Kammer, bald wieder die Herrschaft oder Stadt für ihre Erhaltung sorgen, und da neben vielen Bedenklichkeiten, Einwendungen und Rechtsschutz weder eine noch die andere Jurisdiktion sich der gemeinnützigen Sache annimmt, so vergeht ein Sommer um den andern, bis die Wege so schlecht werden, daß man sie nicht befahren kann. So lange den Straßenbau nicht eine eigene Straßenbau-Direktion leitet, so lange werden sich die Straßen in Ungarn weniger Vortheile und einer kurzen Dauer zu erfreuen haben. Seitdem die beschwerliche Gebirgsstraße über den Sturetz einer neuen Kunststraße Platz gemacht, wodurch der Verkehr mit Polen über das Arwer, Liptauer und Sohler Komitat bis Pesth wesentlich erleichtert werden soll, wird in der Richtung gegen Ipolságh mit nicht geringen Kosten der Weg über Karpfen mit Umgehung der Stadt Schemnitz gebaut, wodurch es möglich wird, binnen anderthalb Tagen von Neusohl nach Pesth zu kommen. Wünschenswerth wäre es übrigens, daß die Jurisdiktionen, denen der Bau der Straßen obliegt, wenigstens jene Strecken in fahrbarem

Slovenský preklad (Strana 11):

...medené platne, ktoré sa vyvážajú cez Opavu do Vratislavi (Wroclaw). Oba hámre vyrobia ročne cca 3200 centov, pričom cent tepaného tovaru stojí 58 zl., platňovej medi 50 zl. konvenčnej meny.

Vosku a medu sa v stolici neprodukuje dosť, preto sa oboje musí dovážať. Banskobystrické voskové sviečky majú dobrú povesť, hoci ich odbyt veľmi potlačili továrne na Millyho a Apollo sviečky (stearínové sviečky).

Že obchodný ruch tam, kde chýbajú železnice, podporujú len čo možno najlepšie cesty, je mimo akejkoľvek pochybnosti. V tomto ohľade sa v Uhorsku za posledných 20 rokov veľa udialo, ale ešte viac ostáva urobiť. Hlavnú cestu tejto provincie spolu s jej odbočkami možno v jednotlivých úsekoch nazvať dobrou a mohla by sa stále udržiavať v zjazdnom stave, keby si úrady, ktorým podlieha údržba ciest, rozumeli; lebo raz sa má o jej údržbu starať stolica, raz komora, inokedy zasa panstvo alebo mesto, a keďže popri mnohých pochybnostiach, námietkach a právnej ochrane sa ani jedna, ani druhá jurisdikcia neujme všeobecne prospešnej veci, prejde jedno leto za druhým, kým sa cesty stanú takými zlými, že sa po nich nedá jazdiť. Kým stavbu ciest nebude riadiť vlastné Riaditeľstvo výstavby ciest, dovtedy sa cesty v Uhorsku budú tešiť menšiemu úžitku a krátkej trvácnosti. Odkedy namáhavá horská cesta cez Šturec uvoľnila miesto novej hradskej (Kunststraße), čím sa má podstatne uľahčiť doprava s Poľskom cez Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú stolicu až do Pešti, stavia sa v smere na Šahy s nemalými nákladmi cesta cez Krupinu s obídením mesta Banská Štiavnica, čím bude možné dostať sa z Banskej Bystrice do Pešti za jeden a pol dňa. Želateľné by inak bolo, aby jurisdikcie, ktorým prislúcha stavba ciest, udržiavali aspoň tie úseky v zjazdnom...

Poznámky k prekladu:

Tu sú poznámky k historickým pojmom, geografickým názvom a menám na stranách 10 a 11, ktoré doplnia kontext pre súčasného čitateľa:

1. Lokality a geografické názvy

  • Stiawnitschkaer, Malachaer und Lasskomer Thal: Údolia v bezprostrednom okolí Banskej Bystrice:
    • Stiawnitschka: Štiavnička (dnes časť Podlavíc a Skubína).
    • Malacha: Malachov (samostatná obec).
    • Lasskomer: Laskomerská dolina. V týchto údoliach boli umiestnené prachárne (výroba pušného prachu) kvôli bezpečnosti – ďaleko od obytných zón mesta pre riziko výbuchu.
  • Jakobsdorfer Kupferhammer (Jakubský medený hámor): Priemyselný objekt v obci Svätý Jakub (dnes časť Banskej Bystrice – Jakub). Bol súčasťou významného banskobystrického mediarskeho podniku, jedného z najväčších v strednej Európe.
  • Troppau a Breslau: Opava a Vratislav (Wrocław). Historická obchodná trasa pre banskobystrickú meď viedla na sever do Sliezska (vtedy Prusko), odkiaľ sa tovar distribuoval ďalej.
  • Sturetz (Šturec): Horský priechod Šturec medzi Banskou Bystricou a Turcom/Liptovom. Zipser spomína výstavbu "novej hradskej" (Kunststraße), čo bola inžiniersky budovaná cesta so spevneným povrchom a odvodnením, na rozdiel od starých vozových ciest.
  • Karpfen (Krupina) a Ipolságh (Šahy): Trasa na juh do Pešti. Nová cesta obchádzala Banskú Štiavnicu (Schemnitz), čo zrýchľovalo spojenie Banskej Bystrice s hlavným mestom Uhorska.

2. Odborné a historické pojmy

  • Cent (Zentner): Stará hmotnostná jednotka. V Uhorsku sa používal viedenský cent, ktorý vážil približne 56 kg (presne 56,006 kg).
  • Konvenčná mena (C. M. / Conventions-Münze): Mena zavedená v habsburskej monarchii v roku 1750. Hodnoty sú uvádzané v zlatých (Gulden - fl.) a grajciaroch (Kreuzer - kr.). 1 zlatý mal 60 grajciarov.
  • Milly a Apollo sviečky: Ide o nástup moderných stearínových sviečok.
    • Milly: Gustve de Milly bol priekopníkom výroby stearínových sviečok vo Viedni (od 1837).
    • Apollo: Známa viedenská továreň na mydlo a sviečky (Erste österreichische Seifensieder-Gewerks-Gesellschaft "Apollo"), založená v roku 1839. Tieto priemyselne vyrábané sviečky boli lacnejšie a kvalitnejšie ako tradičné včelie voskové sviečky, čím likvidovali miestnych výrobcov.
  • Sliezski liadkári (Schlesische Salpeterbauern): Putovní výrobcovia liadku (dusičnanu draselného), kľúčovej zložky pušného prachu. Liadok sa získaval lúhovaním zeme bohatej na dusičnany (zvyčajne z maštalí, hnojísk). Títo "liadkári" prichádzali zo Sliezska (oblasť na hraniciach dnešného Poľska a Česka) a sezónne pracovali v Uhorsku.
  • Ofner Militär-Oekonomie-Kommission: Vojenská hospodárska komisia v Budíne (Ofen je nemecký názov pre Budín, pravobrežnú časť dnešnej Budapešti). Zabezpečovala zásobovanie armády.

3. Remeslá

  • Seilersdörfer (Povrazník): Zipser etymologicky správne odvodzuje názov obce Povrazník od remesla povrazníkov (Seiler).
  • Prachárne (Pulvermühlen): Mlyny na pušný prach. Banská Bystrica bola významným centrom výroby streliva nielen pre armádu, ale najmä pre rozsiahlu banskú činnosť (trhací prach pre bane).
  • Schmelzformen (Taviace formy): Pravdepodobne ide o medené formy používané v hutníctve alebo iných odvetviach, vyrábané náročnou technikou kovania za studena, čo svedčí o vysokej zručnosti miestnych hámorníkov.