Cesta do uhorských banských miest: Z Bratislavy do Banskej Štiavnice

Jáchym gróf zo Šternberka 27.9.2026 05:15 Aktualizované 06:31

Dňa 6. ráno som opustil Bratislavu, aby som sa priblížil k banským mestám Uhorska, v toľkých ohľadoch pozoruhodným. V tento deň som dorazil až do Nitry, pričom som prešiel viacerými miestami, ktoré boli stvorené raz pre pocit vznešeného, inokedy zas, prechádzajúc do idylických vidieckych výjavov, pre potešenie zmyslov. Na tejto šírej rovine sa oku pri rýchlom postupe ustavične zjavujú meniace sa obrazy, ktoré udržiavajú pozornosť v bdelosti. V diaľke sa tiahne pohorie od západu na východ a uzatvára obzor na severe. Tieto vrchy majú vskutku to najkrajšie rúcho: ich najvyššia časť, pokrytá lesom, lemuje obrubu obzoru tmavomodrým odtieňom, ku ktorého dolnému okraju sa pripája sýta zeleň viniča, lahodiaca až dolu do roviny príjemným pôžitkom zo svojich plodov. Početné výstavné dediny a pôvabné vidiecke sídla sa v malých odstupoch radia pozdĺž úpätia hôr, pri ktorom sa rozprestiera šíra rovina, honosiaca sa najhojnejšou úrodou, a tiahne sa až k Dunaju, rozvetvenému na viacero ramien, ktorý sa tu väčšmi ponáša na jazero s mnohými ostrovmi než na riečny prúd. Brehy i ostrovy sa zeleňajú hustým listnatým porastom a vytvárajú tie najľúbeznejšie nivy. Rozmanité zákruty rieky zastierajú jej tok; o to nádhernejší je však pohľad na zrkadliacu sa hladinu, ktorá sa tu i tam ligoce zo tienistej zelene. Početné stáda dobytka prechádzajú pomalým krokom týmito bujnými nivami a hľadajú si potravu raz pri stromoch, inokedy v sýtej tráve. Sotva oko opustí tento výjav, už zrie pomedzi polia opäť rovnú pastvinu, na ktorej sa stádo rezkých koní predháňa v skokoch a prchkom behu. Neďaleko tohto kraja, svedčiaceho o toľkom rozmanitom bohatstve, odbočuje pútnik z hradskej, aby sa vydal nemenej príjemnou cestou, ktorá pomedzi pestré polia a tienisté listnáče, kde nerušení čulí speváci krovín a lesov nôtia svoju radostnú pieseň, ťahá sa v značnom úseku dopredu až do Čeklísa (Landsitz, Cseklesz).

...

Toto sídlo leží na návrší, ktoré pozostáva z jemného, pomerne spevneného piesčitého štrku. Kaštieľ má pre výhľad do okolitej krajiny dobre zvolené miesto, obklopujú ho pôvabné budovy a záhrady: známy je najmä veľkolepými slávnosťami, ktoré tu zvykol usporadúvať dvorský kancelár gróf Esterházy a ktoré sa vyznačovali predovšetkým dobročinnosťou. Niekoľko zvyškov zriadenej manufaktúry je takisto dôkazom, že sa dbalo o obživu ľudu.

V neveľkej vzdialenosti za touto obcou sa človek opäť dostane na hradskú cestu, ktorá vykazuje všetky znaky trvácej výstavby a dobrej údržby.

Za neustáleho striedania výjavov, ktoré tvoria základ národného bohatstva, prišiel som cez Blatné (Sarfoe) do Trnavy.

Hoci táto krajina vykazuje isté nerovnosti, patrí predsa k rozľahlému údoliu, ktoré sa ešte omnoho viac otvára smerom na sever, kde sa Bratislavské pohorie pri Smoleniciach stráca strmým svahom do roviny a jeho smer tiahnuci sa od západu na východ sa už ďalej nerozprestiera. V tejto krásnej a úrodnej rovine sa zaiste mohlo vyvinúť výstavné mesto, ktoré sa spočiatku stalo sídlom templárov a neskôr jezuitov. Takzvaná Červená ulica kňazov (rothe Pfaffengasse) má vraj svoje meno od templárov, hoci pravdepodobne až z neskorších čias, keďže v dobách týchto vládcov sveta k nim zrejme prechovávali o niečo väčšiu úctu. Vkradlo sa sem i niekoľko biblických pomenovaní, ako Jeruzalemská a Jerišská ulica (Jerusalems- und Jericho-Gasse); pravdepodobne z čias židov, ktorí toto miesto takisto považovali za prospešné pre svoje špekulácie, neskôr však odtiaľto boli vykázaní. V súčasnosti je v Trnave veliteľstvo generalátu a početná vojenská posádka. Invalidovňa tu získala značné budovy a fundácie, ako napríklad univerzitnú budovu, kde palatín Pavol Esterházy, aby povzbudil mládež k usilovnosti, založil nadáciu na školské prémie a dal zriadiť výchovný ústav pre šľachtických mladíkov; rovnako niekdajšia knižnica, ktorá podľa počtu zväzkov musela byť veľmi značná, keďže bola spojená s korvínovskou knižnou zbierkou, ktorú kardinál Pázmány odkúpil za 30 000 zlatých od Turkov, u ktorých takýto tovar práve nemá obzvlášť vysokú cenu, a podal tým dôkaz o oddanosti, akú Uhri v každom čase prejavovali vedeckému dedičstvu svojich predkov. Rovnaký osud postihol astronomické observatórium, ktoré bolo vybavené mnohými fyzikálnymi prístrojmi zriadenými podľa vtedajších čias, no v súčasnosti by práve tak ako iné – u takého bohatého a pre učené ústavy tak činného národa – vďaka celkom novému zariadeniu značne získalo. Pôsobil tu aj generálny seminár, šľachtický konvikt atď. Všetky tieto ústavy a budovy, ktoré boli vtedy určené pre tých, čo svoj život sotva začali, sú dnes venované tým, ktorí sa už chystajú ho zavŕšiť.

V súčasnosti tu jestvujú už len školy pre nižšie triedy. Mnohé budovy dosiaľ uchovávajú pamiatku dávnejších udalostí prostredníctvom nápisov; sem patrí i dom kanonikov, ktorý kedysi poslúžil ako útulok uhorskej korune, keď sa tu počas svojho úteku uchýlila.

Nápis znie: Hic ego sub tecto quondam peregrina quievi (Kedysi som pod touto strechou ako cudzinka odpočívala). V dejinách nezriedka nachádzame príklady, že národy sa omnoho viac starali o koruny než o hlavy, ktoré ich nosili. V tomto meste bol tiež roku 1327 uzavretý mier s Jánom Chrabrým, kráľom českým.

Po tejto krátkej prehliadke som opustil toto miesto. Nádherná cesta pomedzi bohaté siatiny, kde hojnosť pokrývala celú rovinu, ma viedla do Hlohovca. Čím bližšie prichádza človek k tomuto vidieckemu sídlu grófov Erdődyovcov, o to zreteľnejšie sa ukazujú plody onoho prekrásneho súzvuku umenia a prírody. Jednu hodinu cesty od Hlohovca lemujú hradskú po oboch stranách vŕby, ktoré si vzájomne podávajú a prepletajú konáre. Pod ochranou ich tône príde človek k mostu cez rieku Váh, na ktorej brehu pomerne strmý vrch so zámockou budovou na temene vymedzuje hranice výhľadu.

Záhradný park v anglickom vkuse sa rozprestiera po celom vrchu až dolu k rieke, kde príroda už predišla umenie. Na ľavom brehu vidno početné mlyny, plte, sklady dreva a dosák, rozličné náradie i zariadenia určené na obchod; a kým na jednej strane zdanlivo vládne pokoj a tiché, osamelé potešenie, náprotivná strana kypí najväčšou činnosťou a prezrádza podnikavosť národa, len čo mu na to nechýba príležitosť. Keďže majiteľ záhrady nebol prítomný, videl som jej úpravu iba zvonku, kde sa na najtemnejších a najtienistejších miestach dali zahliadnuť viaceré pomníky, zriadené s veľkým vkusom a citom, ktoré by však v malých Aténach boli vzali útokom so zbraňou v ruke, aby našli domnelé pozostatky kohosi, kto tam skutočne odpočíva, a odovzdali ich chrámu Latony. Po ľavej strane zámku, na úbočí vrchu, leží mestečko Hlohovec, kde v šestnástom storočí pôsobila kníhtlačiareň. Niekdajšia pevnosť sa nazýva Leopoldov, tvorí šesťuholník a dal ju postaviť cisár Leopold proti Turkom, pre ktorých vojenské umenie nanajvýš mohla byť pevnosťou. No pre cestovateľa terajšieho storočia je zaiste zarážajúce nájsť tu pevnosť proti Turkom, pred ktorou sa rozprestiera celé Uhorsko. Tu sa veru patrí povedať: Chacun à son tour (Každý raz príde na rad); aj Turci mali svoje víťazné časy a dejiny hlasno potvrdzujú výrok: La gloire de toute une nation meurt souvent avec un seul homme (Sláva celého národa často umiera s jediným človekom). – Po tomto krátkom pobyte som pokračoval vo svojej zamýšľanej ceste a večer som dorazil do Nitry.

Táto cesta neposkytuje toľko pôvabných výhľadov, krajina je členitejšia, sčasti využitá na obrábanie, sčasti zalesnená. Piesčitá zemina s mnohými rastlinnými zložkami tvorí úrodnú pôdu. Návršia sú nevýznamné a krajina klesá smerom k Nitre až k vrchu Zobor, ktorý dominuje celému okoliu a na úpätí ktorého preteká rieka Nitra v pomerne širokom lúčnom údolí v mnohorakých zákrutách. Strmé bralo, na ktorom opevnený zámok vzdoroval nejednému bojovníkovi dávnych čias, stojí osamote v tejto lúčnej nive. Na brehu rieky, kde sa dnes rozkladá mesto, vytvára pohľad na viaceré veľkolepé budovy, ako sú biskupská rezidencia, dómska kapitula, župný dom, budovy piaristov a škôl, františkánsky kláštor a viaceré chrámy, hlavnú ozdobu mesta. V roku 1312 prináležala jurisdikcia nad týmto biskupstvom moravskej kráľovnej Frigidilde; kráľ Štefan ho obdaroval majetkami a udelil mu mnohé donácie. Piaristický kláštor, ktorý v súčasnosti spravuje školy až po rétoriku vrátane a má dnes 800 žiakov, pričom v roku 1762 ich napočítal až 896, je dielom dobrodinného biskupa Ladislava Maťašovského, Cancellarius Hungariae (uhorského kancelára), ktorý tu v roku 1701 založil školu i kláštor.

V roku 1666, keď bol gróf Pálffy Palatinus Hungariae (uhorským palatínom), povolal týchto rehoľníkov z Poľska do Prievidze v Nitrianskej stolici. Hneď ako otvorili svoje školy, mali 300 žiakov, čo je dôkazom, ako veľmi Uhor prahne po vzdelaní. Ani františkáni tu nezaháľajú; vyučujú filozofiu, hoci duch Kanta, Fichteho, Reinholda a im podobných by sa sem sotva kedy vkradol. Nemal som príležitosť nadviazať s nimi bližšiu známosť, i využil som priaznivý okamih jasného rána, aby som zmeral vrch Zobor *) a z mineralogického hľadiska preskúmal jeho stavbu.

*) Jeho výšku, ako aj všetky ostatné vykonané merania, nájde čitateľ vyznačené na mape v parížskych stopách.

Prvé návršia sú vysadené viničom, ktorý sa tiahne až do značnej výšky, kde napokon prenecháva miesto mladým dubom, ktoré ho bratsky chránia pred pustošivým severným vetrom, zatiaľ čo ony samy osviežujú pomerne vysoký Zobor svojím tieňom až do výšky 1000 stôp. Zostávajúca časť sa dvíha pod zvetranou skalnou sutinou v podobe holého temena.

Po niekoľkých trigonometrických meraniach Bordovým kruhom a po určení barometrickej a polárnej výšky som sa vydal na spiatočnú cestu popri niekdajšom kamaldulskom kláštore, ktorý má nanajvýš romantickú polohu. Na úbočí vrchu v hustom listnatom lese, medzi viacerými sviežimi prameňmi, ktoré rehoľníci vedeli dômyselne zachytiť a usmerniť, sa rozprestierali títo obyvatelia samoty. Kedysi to bol majetok benediktínov, neskôr kamaldulov a v súčasnosti je to majetok eráru. V tichom rozjímaní som kráčal pomedzi terajšie zrúcaniny a niekdajšie jednotlivé cely i kostoly týchto ľudí, žijúcich v nebeskom rozjímaní. – Kto by sa pri tomto pohľade dokázal ubrániť majstrovskému opisu anglického filozofa:

In these deep solitudes and awful cells, Where heav'nly-pensive contemplation dwells etc. *) (V týchto hlbokých samotách a posvätných celách, kde prebýva nebesky zádumčivé rozjímanie atď.)

*) Tu v hrôze hlbokého mŕtveho ticha, kde dcéra nebies, zbožnosť, prebýva atď. Heloisa Abelardovi.

Pomaly som postupoval úzkym chodníkom pomedzi zrútené múry, pohrúžený do zádumčivosti nad osudom ľudstva, ktoré len v smrti môže nájsť pokoj, no i tam ho ešte postráda, keď náhrobný kameň už nevládze chrániť zotleté kosti – keď mnou zrazu otriasla úbohá hudba, hotový chaos disonancií. Bola nedeľa a toto bola tanečná melódia. – Všetko v celom mojom bytí sa cítilo urazené, moje úvahy sa akoby rozpadli na trosky a môj sluch bol nanajvýš citlivo podráždený. Keď pominulo to najhoršie z tohto nepríjemného zážitku, priblížil som sa k onomu zvuku a vošiel do niekdajšieho refektára kamaldulov, terajšieho výčapu vína, kde sa v tanci krútilo početné zhromaždenie Slovákov a Sloveniek a s úprimnou radosťou sa pri tejto hudbe oddávalo svojej zábave. Nemohol som sa ubrániť nápadnému kontrastu, keď som jediným pohľadom zazrel nad týmto tancujúcim ľudským zástupom dosiaľ zachovanú maľbu na strope, ktorá znázorňuje kamaldulov vystupujúcich po rebríku do neba, zatiaľ čo svätý Peter otvára nebeskú bránu, Boh Otec vychádza v ústrety novým hosťom a objíma ich s otcovskou nehou – a zároveň v tom istom okamihu pod týmito nebeskými radosťami vnímal tie pozemské, kde sa slovenský pár, odiaty v čistých bielych košeliach, vinie do vzájomného objatia. Opustil som toto dejisko, aby som sa vrátil na trasu svojej ďalšej cesty, no predtým som ešte v Nitre navštívil kolégium, hrad a prepoštstvo; posledne menovaná má na čele dôstojného prepošta Negedliho. Obyvateľstvo, ktoré pozostáva zo Slovákov, Maďarov a Nemcov, má vďaka horlivému pôsobeniu piaristov v školstve vítaný osoh pre mládež. Pôsobí tu aj normálna škola.

Hrad je budova siahajúca do pomerne dávnej minulosti. Kráľ Štefan ho určil za väzenie pre svojho bratranca, mladého Vazula, ktorý bol však neskôr ako legitímny dedič vyvolený za nástupcu trónu. Gizela dala tomuto nešťastníkovi vykliať oči a pripraviť ho o sluch; to druhé by sa ešte dalo oželieť, no slepá vláda sa Uhrom rozhodne nemohla pozdávať. Toto zmrzačenie napokon Vazula pripravilo o nástupníctvo. Gizela neskôr založila tunajší hradný kostol, no hanbu tohto hriechu tým zmazať nedokázala.

Uspokojil som sa s týmito skromnými pamiatkami, aby som nezmaril svoj ďalší postup, a nasledujúceho dňa som sa vydal na cestu cez Lapáš, Watabo a Vráble. V tejto zvlnenej krajine sa už príroda neukazuje s rovnakým pôvabom vzrastu a usilovnosti. O to príjemnejšie je však prekvapenie pri priblížení sa k Bears, Leviciam a Bátovciam (Frauenmark). Tu príroda poskytla látku majstrovskej ruke; bádateľ sa tu stretáva so zušľachťovaním a remeselnou usilovnosťou; nové účelné stavby, majere pre zušľachtený chov oviec, riadne rozdelené poľné hospodárstvo, svedomité obrábanie pôdy – prvotný to základ štátneho bohatstva – tu vystupujú vo svojom zrode. Je neprehliadnuteľné, že aj ostatné panstvá kniežaťa Esterházyho sa kultiváciou, lesným hospodárstvom a zušľachťovaním stavu dobytka, ako aj výstavbou nových budov a dobrých inštitúcií, čoraz viac zdokonaľujú. Tie, ktoré ležia v tomto obvode, zaberajú značne veľkú rozlohu a cestovateľ sa teší, že tu pre svoje pohodlie nachádza priestranné, dobre vystavané hostince so všetkou možnou obsluhou a čistým ubytovaním. V okolí Bátoviec (Frauenmark) sa na tejto strane poľnohospodárska kultúra vlastne končí a pohoria vystupujúce pri Bohuniciach a Pukanci tvoria začiatok Rudohoria, rozprestierajúceho sa cez Banskú Štiavnicu, Novú Baňu atď.

Pri Pukanci sa ešte ťažiarsky udržiavali v prevádzke staré štôlne a vyrábal sa zlatý i strieborný šlich, o čom sa zmienim v mineralogickej časti. Vrchy, ktoré sa tu dvíhajú, majú nepatrnú výšku a pri svojom úpätí spočiatku nemajú ten príkry ráz, ktorý čoraz viac nadobúdajú, čím viac sa človek približuje k Banskej Štiavnici. Zrazu však doliny zovrú tesnejšie a človek je nemilo prekvapený, keď tak tesne vedľa seba nachádza náhly prechod k prírode úplne zbavenej akéhokoľvek zušľachtenia.

Domy vystavané v dolinách a na úbočiach, ako aj dedina Bohunice, pozostávajú z neforemných drevených barakov bez komína, so slamennou strechou, odkiaľ dym vyviera zo všetkých škár; a tento primitívny prírodný stav je stesnaný iba do celkom úzkeho priestoru, veď za hodinu cesty príde človek k pekne vystavanej poštovej stanici Steinbach. To, že ľudia tak neradi vystupujú zo svojich zvyklostí, sa nezakladá len na jedinej príčine, a ak Montesquieu pripisuje pasívny stav obyvateľov teplých podnebí okolnosti, že teplo oslabuje a umára telo, a následne ho robí voči všetkému ľahostajným, tak tu to celkom isto nie je tento prípad. Ba ani povedomie o väčšom pohodlí a lepšom výzore týmto ľuďom nechýba; lež sú to – ako som to spozoroval pri niektorých iných národoch, ktoré sa delia na rozličné kmene – mnohé zvyky s národným charakterom tak vrúcne spojené, že kým sa tento udržiava vo svojej pôvodnosti, ani náboženstvo, ani mravy, obyčaje, kroje a pod. nepodliehajú nijakej zmene.

Skúsenosť dokázala, že hoci to človek myslel čo najlepšie, predsa len urobil ľudí nešťastnými, keď ich chcel pretvoriť. Rím bol tým veľkým javiskom, kde vystupovali dokonca cudzie božstvá a boli prijímané s uctievaním. Premeny mravov nasledovali rýchlo po sebe, do Ríma sa sťahovali obyčaje iných národov a Rím prestal byť vládkyňou sveta. Najslabší ľudia, ba najslabšie národy boli vždy tie, ktoré sa povahe opičieho plemena najviac priblížili a starali sa len o telesné mámenie. Verím, že najvyšší stupeň blaženého šťastia si možno predstaviť tak v Grécku, kde bolo lásku v plnej miere, sprevádzanú vznešenou duševnou veľkosťou, vídať v rúchu najjemnejšej a najnežnejšej hebkosti; ako aj v niekdajšom Nemecku, kde počestné nemecké dievča s cudným pohľadom a výrazom plným sily prisahalo svoju stálosť v láske: veď prečo by sa mali národy, keď dosiahnu náležité vzdelanie, zriekať svojho pôvodného rázu, aby sa stali iba nevydarenými napodobeninami? U mužského pohlavia má národný ráz vplyv na udatnosť, čestnosť atď.

Zvyky pôsobia na ľudskú telesnú stavbu, môžu jej dodať pevnejšiu, trvalejšiu a zdatnejšiu povahu bez toho, aby sa tým podľa svedectva dejín potláčal rozvoj ľudských schopností: ibaže by niekto chcel zjemnenú slabosť označovať menom kultúra. Národy, v ktorých postupne vyhasol ich svojrázny ráz, upadali krok za krokom do bezvýznamnosti, a odtiaľ pochádza onen veľký odstup mimoriadne vynikajúcich ľudí. Príroda ešte stále poskytuje tú istú látku; ak sa však v celom národe neprejavuje nijaký rozvoj osobitnej duchovnej sily a veľkosti, možno z toho usudzovať na nízke a malicherné pomery, ktoré spútavajú aj ten najlepší génius. Dokonca ani vojna nedokázala učené Sasko a Prusko zabrzdiť v jeho vedeckom pokroku, a počas týchto hrôzostrašných okamihov, keď bojovníci dobývali krajiny, premožení získavali ceny učenosti, ktoré dobyvateľ určil pre vedecké odvetvia.

Objavenie sa nových výjavov obrátilo moju pozornosť opäť na okolitú krajinu. Cez čoraz vyššie stúpajúce horské pásma sa cesta vinie v rozmanitých záhyboch medzi listnatými lesmi, nezriedka na okraji strmých zrázov a hlbokých roklín, až k hornej časti tohto pohoria, odkiaľ už možno uzrieť početné šachty, vysoké haldy, tvoriace zasa nové vrchy, hlboké vodné nádrže a zazrie viaceré huty. Prvé sídlo pred Banskou Štiavnicou sa nazýva Windschacht a poskytuje prekrásny pohľad.

Početné budovy, medzi ktorými sa stupňovito týčia banské haldy podobné šanciam, mnohé budovy konských gápľov v podobe tureckých stanov, osamote roztrúsené domy na úbočí hory, tisíce ľudí, ktorých vidno usilovne pracovať pri rozličných zamestnaniach; všetky tieto mnohoraké javy, svedčiace o usilovnosti a činorodosti tunajších obyvateľov, pútajú pozornosť cestovateľa. Od tohto miesta človek prechádza ešte v niekoľkých zákrutách krátkym úsekom cesty, až kým nedorazí do Banskej Štiavnice.

Toto v mnohých ohľadoch významné sídlo, ktoré postupne sa rozširujúcim baníctvom vzrástlo do úctyhodnej veľkosti, nielenže zaplnilo zovreté údolie budovami, ale jedno z úbočí už pokrylo honosnými domami. Keďže základy, na ktorých spočívajú, sú podkopané, poniektoré budovy sa už blížia k zrúteniu, ktoré bude v behu času neodvratné. Ľudia si však privolajú zvyk na všetko. Vezuv pokrýva a pohlcuje ohnivou lávou celé kraje, zemetrasenia rúcajú mestá a premieňajú ich na hromady kamenia; ľudia vykopávajú kosti zasypaných zo sutín a z trosiek a zvyškov si opäť stavajú nové príbytky – aby žili v pokoji. Oheň chrliaci vulkán mal dosť sily na spustošenie, no nedokázal ľudí odradiť od toho, aby sa znova stali jeho susedmi.

Rovnako pokojne býva človek v takomto dome v Banskej Štiavnici, nedbajúc na jeho neisté základy.

Oveľa viac však toto mesto trpelo ničivými požiarmi, čo býva pri nepravidelnej zástavbe pre sťažený prístup obvyklým zjavom.

Spomedzi budov vyniká najmä Kammerhof, ktorý popri viacerých kanceláriách a zariadeniach patriacich banskému úradu slúži aj ako sídlo komorného grófa. Tu som mal to potešenie vtedajšieho komorného grófa, baróna von Gerlitzi spoznať; muž, ktorý sa vyzná aj v zahraničnej literatúre a ktorého vedomosti robia styk s ním poučným a príjemným. O ostatných užitočných ústavoch a znamenitých zariadeniach, ktoré Banskú Štiavnicu priaznivo vyznamenávajú, ako sú: banská škola čiže akadémia banských vied, banskomeračská škola, baníctvo a jeho znamenité usporiadanie, budem mať príležitosť podrobnejšie hovoriť v mineralogickej časti. Zaiste to možno pokladať za jedno z veľkých dobrodení, ktoré môže štátu slúžiť na úžitok, keď sa o vzdelávanie toľkých mladých mužov, zasväcujúcich sa banským vedám, dbá tak účelne ako tu, keď sa im poskytujú všetky pomocné prostriedky a vďaka vhodnej voľbe ustanovených osobností sa im názorne sprostredkúva aj praktická časť ich vedomostí. Ešte stále je toto baníctvo bohaté, nemohol som však to, čo uvádza Puchet vo svojom Dictionnaire universel de la Géographie commerçante Paris, pre nedostatok starších listín opraviť. Ten odhaduje niekdajší týždenný výťažok až na 4 000 hrivien rýdzeho striebra; to by predstavovalo sumu 3 328 000 lótov striebra ročne. Ak však vezmeme Hodrušu, Windschacht a Banskú Štiavnicu spoločne, keďže v skutočnosti tvoria jeden celok, spojený horským pásmom do jediného obvodu, je pravdepodobné, že z tohto priestoru niekoľkých hodín chôdze sa vyťažila hodnota kovu za viac než pár sto miliónov zlatých.

Zvyčajne človek v takýchto krajoch pri pohľade na obyvateľov, kráčajúcich po týchto pozemských a zmyslových bohatstvách, robí tie najsmutnejšie porovnania: sužuje ich núdza, sotva dokážu zaobstarať to najnutnejšie pre vlastné blaho a biedne živobytie, kým do vzdialených krajín plynú tieto poklady v plnej miere na ukojenie i tých najhýrivejších pôžitkov života, privádzajú tam umelecký um a remeselnú zručnosť na najvyšší stupeň, a to sa stáva novou príležitosťou opätovne im odvádzať daň z bohatstiev vyzdvihnutých z lona zeme.

Ak bohatstvo dobre usporiadaného baníctva musí vykrývať pasívnu bilanciu obchodu, už vopred možno predvídať nebezpečenstvo do budúcnosti; ak však má napokon baníctvo siahnutím na svoje najväčšie bohatstvá zaobstarať to, čo márnotratnosť, chybné špekulácie a pod. štátu odnímajú, nevyhnutným následkom je vyčerpanie: lebo kde sa severské národy usilujú žiť v pôžitkoch zmäkčilého južného podnebného pásma a odriekajú sa toho, čo príroda spojila s ich povahou a polohou, tam nemôže jestvovať nijaké skutočné národné bohatstvo; v tejto končine sveta musia ľudia prírode, ktorá sa smerom na sever javí čoraz väčšmi akoby vyhasnutá, prichádzať na pomoc prácou a remeselným umom. V teplejšom podnebnom pásme rodí príroda bez pomocníkov, takže človeku stačí len požívať plody jej tvorivej sily; aké ľahké je teda v takomto podnebnom pásme pre pracujúcu triedu ľudí dosiahnuť hojnosť, aby si zabezpečila tie potreby, ktoré je schopná vyprodukovať remeselná zručnosť. Uhorsko v týchto končinách je azda jednou z krajín, ktoré najmenej odvádzajú daň cudzine.

Slovania nezmenili nič na svojom národnom odeve a na svojich predkov sa ponášajú priam navlas; v lete ich odieva plátno, v zime ovčí kožuch a dlhé nohavice utkané z hrubej vlny: ako nápoj zvyčajne požívajú domáce vína a ovocnú pálenku zvanú slivovica; pokrmy pripravované z rozličných druhov obilia, mlieka a syra, spomedzi ktorých je znamenitý najmä ovčí syr, tvoria ich bežnú stravu. Človek sotva nájde národ silnejšej telesnej stavby, pekného a mužného vzhľadu, obratnosti a rezkosti, než je tento kmeň. Iba tí, ktorí pracujú v baníctve, vyzerajú neduživo: dýchanie menej čistého vzduchu než na povrchu a značné teplo, ktoré sa na niektorých miestach v týchto baniach vyskytuje (na mnohých miestach som na teplomere nameral +16, ba i +19), má nemalý vplyv na dýchanie pri takejto ťažkej práci; spolupríčinou tohto chorľavého stavu môže byť aj nepatrný zárobok, ktorý týmto ľuďom nedožičí nijaký oddych: veď povrch tejto krajiny zdraviu prospieva. Spomedzi vrchov vyviera viacero prameňov a potokov; no neradím nijakému cestovateľovi, tak ako to v letnej páľave býva zvykom, načrieť si svieži dúšok z týchto stekajúcich potokov, aby ním človek pookrial. – Nádherný rozhľad poskytuje najvyšší vrchol vrchu Paradajz, odkiaľ má človek celú Banskú Štiavnicu pod sebou; po ľavej strane osamelý čadičový kužeľ, smerom na sever dlhý, vysoký horský hrebeň za Banskou Bystricou, ktorého skalné steny sú ešte aj v mesiaci júli pokryté snehom; rokliny, ktoré ho pretínajú, sú zásobárňami tejto takmer večnej zimy, a vidno, že príroda tu musí každý rok zvádzať tvrdý boj; avšak úrodné doliny, kde sa v hojnosti darí všetkým plodinám, druhom ovocia i zeleniny, bohato vynahrádzajú to, čo vyššie položené kraje odopierajú.

Ešte predtým, než Banskú Štiavnicu opustím, musím spomenúť nápis, ktorý si tamojšie súdne kolégium zvolilo za svoju devízu a dalo ho umiestniť na vonkajšiu stenu siene výkonu spravodlivosti:

Nunquam magnifeci divitem tyrannum, nec odio habui pauperem justum; (Nikdy som si nevážil bohatého tyrana, ani som neprechovával nenávisť voči spravodlivému chudobnému;)

Nunquam juris dicendi tempus pauperi distuli, nec largitionibus adductus, diviti peperci; (Nikdy som chudobnému neodkladal čas vynesenia rozsudku, ani som zvedený úplatkami neušetril boháča;)

Nunquam feci gratiam alicui favore captus, nec iratus poenam inflixi; (Nikdy som nikomu nepreukázal milosť zo zaujatosti, ani som v hneve neuložil trest;)

Nunquam permisi malum impunitum, nec bonum irremuneratum; (Nikdy som nenechal zlé nepotrestané, ani dobré neodmenené;)

Nunquam causam liquido justam alteri tractandam commisi, nec obscuram solus decrevi; (Nikdy som zjavne spravodlivú vec nezveril na pojednanie inému, ani som o nejasnej nerozhodol sám;)

Nunquam odio incitatus damnum alicui intuli, nec rem turpem ob avaritiam commisi etc. (Nikdy som podnietený nenávisťou nespôsobil nikomu škodu, ani som sa z lakomstva nedopustil nečestného skutku atď.)

Tieto slová sú prinajmenšom vznešenou výstrahou pre tých, ktorých výrok má nezriedka také závažné následky, a nemožno neuznať blahodarný zámer, ktorý vo všeobecnosti charakterizuje Uhorsko, totiž: zabezpečiť človeku pokojný a šťastný život. V Číne platí zásada, že mravy dávajú poznať zákony. Keďže však zvyklosti prezrádzajú mravy, nemožno v krajine, kde mravy upadajú, viac dúfať v spravodlivosť, ani sa jej dožadovať. Náboženské cítenie možno v Uhorsku nájsť vo všeobecnosti, a o to viac v krajoch, kde je každodenné zamestnanie a jediná obživa spojená s toľkým nebezpečenstvom – a teda je tu aj menej nemravnosti. Znášanlivosť iných náboženstiev dokazuje vykázanie ducha prenasledovania a vyučovanie náboženstva sa musí o to usilovnejšie snažiť vštepovať božské zákony a pravidlá, aby sa prebudila ušľachtilá podoba človečenstva.

Banská Štiavnica má popri viacerých katolíckych kostoloch evanjelickú modlitebňu, vzdelávací ústav pod dohľadom piaristov a vo svojom vnútornom zriadení zahŕňa všetko, čo je potrebné na výchovu užitočných členov štátu.

Obsah

...

Originálny článok

Poznámky pre súčasného čitateľa

Pre súčasného čitateľa prináša text cestopisu Jáchyma grófa zo Šternberka (Cesta do uhorských banských miest: Z Bratislavy do Banskej Štiavnice, úsek Bratislava – Nitra) bohatú zmes dobových reálií z prelomu 18. a 19. storočia, historických narážok, geografických označení a prírodovedných postupov.

1. Kto je autor cestopisu?

  • Jáchym gróf zo Šternberka (Joachim von Sternberg, 1755 – 1808): Český osvietenský šľachtic, prírodovedec, mineralóg, chemik a cestovateľ. Bol významným členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk a priekopníkom balonovania a merania nadmorských výšok v strednej Európe. Do Uhorska a jeho banských revírov (najmä Banská Štiavnica a Banská Bystrica) cestoval s cieľom študovať tunajšiu geológiu, baníctvo a technologické inovácie, ktoré vtedy patrili k európskej špičke.

2. Spomínané osobnosti a filozofický kontext

  • Dvorský kancelár gróf Esterházy (František Esterházy, 1715 – 1785): Uhorský dvorský kancelár, zakladateľ manufaktúry na bavlnené a súkenné látky v Čeklísi (dnešné Bernolákovo) a budovateľ tamojšieho barokového kaštieľa s rozsiahlym parkom.
  • Palatín Pavol Esterházy (1635 – 1713): Prvý knieža z rodu Esterházyovcov, poľný maršal a dlhoročný uhorský palatín. Bol mecenášom vzdelanosti a umenia (zložil zbierku duchovnej hudby Harmonia Caelestis).
  • Kardinál Peter Pázmány (1570 – 1637): Ostrihomský arcibiskup, kardinál a kľúčová postava protireformácie v Uhorsku. V roku 1635 založil v Trnave Trnavskú univerzitu.
  • Korvínovská knižnica (Bibliotheca Corviniana): Renesančná knižnica kráľa Mateja Korvína, jedna z najväčších zbierok rukopisov a kníh svojej doby v Európe. Po dobytí Budína Turkami (1541) bola rozchvátená; Pázmány a ďalší učenci sa snažili jej rozptýlené zväzky odkúpiť a zachrániť.
  • Ján Chrabrý, kráľ český (správne Ján Luxemburský, 1296 – 1346): Šternberk naráža na zmluvu z roku 1327 uzavretú v Trnave medzi českým kráľom Jánom Luxemburským a uhorským kráľom Karolom I. Róbertom o spojenectve a menovej spolupráci (uhorský zlatý florén / dukát a pražský groš).
  • Cisár Leopold I. (1640 – 1705): Rímskonemecký cisár a uhorský kráľ z rodu Habsburgovcov. Po dobytí pevnosti Nové Zámky Osmanskou ríšou (1663) dal v rokoch 1665 – 1669 vybudovať mohutnú protitureckú protistratégiu – modernú hviezdicovú pevnosť Leopoldov na mieste mestečka Mestečko pri Hlohovci.
  • „Kráľovná Frigidilda“: Chybná interpretácia či skomolenina historických listín v dobovej spisbe; Nitra bola v 14. storočí cirkevným a svetským centrom Nitrianskeho biskupstva a Nitrianskeho hradu, pričom Štefan I. položil základy diecézy už okolo roku 1000.
  • Biskup Ladislav Maťašovský (Mattyasovszky, 1641 – 1705): Nitriansky diecézny biskup a kráľovský kancelár, ktorý priviedol a podporil rehoľu piaristov v Nitre s cieľom rozvoja verejného školstva.
  • Palatín František Wesselényi / Pavol Pálffy: Šternberk spomína príchod piaristov do Prievidze (1666), ktorý iniciovala najmä grófka Františka Khuenová (vdova po palatínovi Pavlovi Pálffym).
  • Kant, Fichte, Reinhold: Významní predstavitelia nemeckého osvietenstva a klasického idealizmu (Immanuel Kant, Johann Gottlieb Fichte, Karl Leonhard Reinhold). Šternberk si mierne uťahuje z konzervatívneho kláštorného vzdelávania u františkánov, ktoré ešte v tom čase nebolo dotknuté modernou kantovskou filozofiou.
  • Anglický filozof a Heloisa Abelardovi: Citovaný verš nepochádza od filozofa, ale od anglického osvietenského básnika Alexandra Popea z jeho slávnej básne Eloisa to Abelard (1717), ktorá bola v šľachticko-romantických kruhoch 18. storočia mimoriadne populárna.

3. Historické udalosti a inštitúcie

  • Trnava ako univerzitné centrum a „Malý Rím“:
    • Trnava bola centrom Uhorska po dobytí Ostrihomu Turkami (1543), kam sa presťahovala ostrihomská kapitula i arcibiskup.
    • Pôsobila tu Trnavská univerzita (1635 – 1777). V roku 1777 ju však Mária Terézia v rámci reformy školstva (Ratio Educationis) presťahovala do Budína. Šternberk preto nachádza prázdne univerzitné budovy premenené na vojenskú invalidovňu (ústav pre vojenských vyslúžilcov a invalidov z habsburských vojen).
  • Úkryt uhorskej kráľovskej koruny v Trnave:
    • Počas stavovských povstaní (napr. Gabriela Betlena či Imricha Tököliho) museli svätoštefanskú korunu viackrát evakuovať z Bratislavského hradu a dočasne deponovať na bezpečných miestach, okrem iného v opevnenej Trnave.
  • Zrušenie kamaldulov a kláštora na Zobore:
    • Kláštor sv. Hypolita na Zobore pôvodne patril benediktínom (od 9. – 11. storočia), neskôr v 17. storočí ho obnovili kamalduli (známi svojím pustovníckym spôsobom života a prísnym mlčaním).
    • V roku 1782 cisár Jozef II. svojimi náboženskými reformami zrušil všetky kontemplatívne rády, ktoré sa nevenovali vzdelávaniu alebo starostlivosti o chorých. Majetok kamaldulov pripadol štátnemu náboženskému fondu (eráru), budovy pustovní a refektára začali chátrať alebo slúžili na hospodárske a svetské účely (vrátane spomínanej krčmy).

4. Dobová technická a geografická terminológia

  • Hradská (cesta): Dobový výraz pre hlavnú štátnu spevnenú poštovú/dostavníkovú cestu (Reichsstraße), udržiavanú erárom a župami.
  • Erár: Označenie pre štátny majetok, štátnu pokladnicu či vojenskú štátnu správu v habsburskej monarchii.
  • Generálny seminár a šľachtický konvikt: Internátne vzdelávacie inštitúcie pre výchovu kňazov (centralizované za Jozefa II.) a šľachtických študentov.
  • Bordov kruh (Borda-Kreis / reflexný teodolit): Presný geodetický a astronomický prístroj s dvoma ďalekohľadmi a deleným kruhom, ktorý v roku 1787 zdokonalil francúzsky matematik a fyzik Jean-Charles de Borda. Umožňoval viacnásobné opakovanie merania uhlov (multiplikačný princíp), čím eliminoval chyby pri triangulácii.
  • Parížska stopa (Pied de Roi): Základná dĺžková miera používaná vo vede v 18. storočí (1 parížska stopa ≈ 32,48 cm; 1 stopa mala 12 palcov).
  • Barometrická a polárna výška:
    • Barometrická výška: Určenie nadmorskej výšky pomocou prenosného ortuťového tlakomera (barometra) na základe úbytku atmosférického tlaku s narastajúcou výškou.
    • Polárna výška: Meranie zemepisnej šírky daného miesta pomocou merania výšky Polárky alebo Slnka nad obzorom.

5. Dobové toponymá vs. dnešné názvy

Dobový / cudzí názov v texte Dnešný názov
Čeklís (Landsitz, Cseklesz) Bernolákovo (premenované v roku 1948 na počesť Antona Bernoláka)
Blatné (Sarfoe / Sárfő) Blatné (obec pri Senci)
Bratislavské pohorie Malé Karpaty
Pevnosť Leopoldov Pôvodne pevnosť a mestečko Leopoldov, dnes mesto a známy ústav na výkon trestu
Vrch Zobor Zobor v pohorí Tribeč nad Nitrou (587 m n. m.)