Cesta do uhorských banských miest: Z Banskej Bystrice do Smolníka

Jáchym gróf zo Šternberka 27.9.2026 05:18 Aktualizované 07:05

Na ďalšiu cestu som sa vydal po zvyčajnej poštovej hradskej cez Zvolen do Vígľaša. Prvé spomenuté miesto je známe z čias Ľudovíta I., ktorý tu v roku 1378 usporiadal snem s poľskými stavmi, na ktorom bola jeho dcéra Hedviga určená za nástupníčku v Poľsku. Tento spôsob určovania dedičov a následníctva patrí k starým mravom a obyčajom, ktoré odpočívajú ďaleko za naším vekom. Len čo človek opustí toto miesto, krajina je až po Vígľaš menej prívetivá; odtiaľ sa však rozprestiera pekne obrábané údolie až k strmému bralu, na ktorého temene tvorí pevné murivo zámok, z ktorého sa táto rovina, obklopená horami, predkladá oku v pôvabnej podobe lúčnych nív a požehnaných polí. Pod touto strmou výšinou prúdi najčistejšia horská voda a osviežuje listnaté brehy; dobre udržiavané lesy korunujú vrchy, obrábanie pôdy svedčí o poriadnom hospodárení: viaceré nové stavby pre zušľachtený chov dobytka a v tunajších nesmiernych lesoch nezvyčajný poriadok a kultúra sú dôkazom veľkého pokroku. Človek si v duchu opakuje slová:

Que l'on sait assès que le cultivateur Des ressorts de l'etat est le premier moteur, Et qu'on ne doit pas moins pour le soutien du trône A la faux de Ceres, qu'au sabre de Bellone. (Je dostatočne známe, že roľník je hlavným hýbateľom štátnych síl a že k opore trónu nepatrí o nič menej kosa Cerery než šabľa Bellony.)

...

Uhorsko má to šťastie, že najmocnejší muži krajiny, ktorých majetky zaberajú také rozsiahle územia, sú preniknutí rozumne usmerňovaným podnikavým duchom, ktorého príklad musí v budúcnosti blahodarne pôsobiť na všetky ostatné zložky národa. Tento obvod patrí kniežaťu Esterházymu. – Odtiaľto sa človek vydá na inú cestu, a to cez Vámosfalvu (Mýtnu), Zelené, Rimavskú Sobotu a Tornaľu do Rožňavy; po tom, čo opustí pohorie Ostrôžky, kde sa ide pomerne dlhý úsek medzi lúkami v hlbokých dolinách, zrazu sa otvorí široký obzor, kým smerom k horám je výhľad uzavretý horskými pásmami, ktoré sa tiahnu až na Oravu a tvoria rozsiahlu dŕžavu panstva grófa Františka Zichyho, zostáva ohraničený. V rovine, ktorá sa stráca zraku, zjavujú sa viaceré vidiecke sídla, mestá, osady a z temného kraja, ktorý človek opúšťa, ukazujú sa osvetlené nivy v živších farbách.

Každý krok vpred privádza pred zrak predmety rozmanitého bohatstva a dokazuje nesmierne pramene pre obchod, ktorý by Uhorsko mohlo viesť k obojstrannému prospechu najmä so severnými krajinami, keby ústava istotou úveru umožnila podiel na tomto základnom kameni národného bohatstva aj menej majetným; totiž: keby zákony vdýchli plnú dôveru aj cudzine, aby vzájomný styk nebol vydaný napospas zdĺhavosti takých právnych sporov, v dôsledku ktorých je nezriedka sotva možné dožiť sa udržania vlastných majetkových nárokov. Obchod si žiada rýchly beh záležitostí, keďže nespočíva iba na kapitáli a jeho jednoduchých úrokoch, lež závisí od častejšieho obehu a okamžitých špekulácií. Nech sa uváži nevyvrátiteľná zásada: že tam, kde možno suroviny dorobiť najlacnejšie, dajú sa dozaista aj najlacnejšie získať; a nech sa potom táto krajina porovná s ktoroukoľvek inou v Európe, jazýček na váhach sa zakaždým prikloní v prospech Uhorska. Roľník nepripočítava k cene plodín svojho dorábania žiadne trovy na každoročné výdavky na prepych, ktoré ženská časť jeho rodiny odvádza cudzine; sám sa uspokojí s domácimi výrobkami, tak pokiaľ ide o stravu, ako aj odev; všetko je jednoduché a nanajvýš málo nákladné. Pozemkové dane sú nepatrné a šľachtic je od nich oslobodený. Plodiny nepodliehajú nijakému zdaneniu; lebo daň sa neplatí ani z výmery pôdy, ani zo živností. Krajina má hojnosť chovu dobytka; znamenite úrodnú pôdu: podnebie pre vzrast všetkého rastlinstva by nemohlo byť príhodnejšie; skrátka všetko, čo si len možno predstaviť pre postačujúce živobytie, plodí táto krajina v nadbytku. S ktorou krajinou by cudzie národy mohli viesť výhodnejší obchod než s Uhorskom? – Aké ľahké by napokon bolo prepojenie toľkých splavných riek? Doplnenie niekoľkých už započatých ciest? Čechy vďačia za dobrodenie takéhoto uľahčenia obchodu všestrannému duchu niekdajšieho najvyššieho purkgrófa, grófa Chotka, ktorý nielenže v krátkom čase vybudoval spojenie obchodných ciest, ale položil aj základ pre ich ďalšie dobudovanie v budúcnosti.

Skutočné národné bohatstvo môže vzniknúť len vtedy, ak vnútorné zriadenie a usporiadanie odstráni výrobcovi i obchodníkovi z cesty všetky prekážky, ktoré by mohli sťažovať odbyt iným alebo predražovať výrobu. Okamžité zbohatnutie v dôsledku nešťastných udalostí v susedných krajinách nezakladá skutočné národné bohatstvo, pretože ich priaznivejšie okolnosti by neskôr opäť priniesli pravý opak. Rovnako málo slúži samotný počet obyvateľstva národnému bohatstvu; veď ako je známe, jestvujú stroje, ktoré ďaleko rovnomernejšie a spoľahlivejšie nahrádzajú sily viac ako sto ľudí – nepočítajúc ani rýchlosť a úsporu času –, a navyše sa nikdy nevzbúria proti manufaktúrnikovi, ani nepožadujú vyššiu mzdu ako ľudia, ktorí nezriedka svojhlavosťou, spupnosťou či zvádzaním iných zmaria tie najlepšie zámery, a tým na polstoročie odradia v iných podnikavého ducha od užitočných vecí. Nemenej neisté je posudzovať politickú moc a veľkosť krajiny jedine a výlučne podľa počtu obyvateľov, pretože odjakživa jestvovali príklady, že milióny ľudí boli pokorené niekoľkými tisícami, a naopak, menšie národy nemohli byť premôžené väčšími. Oddanosť krajine je sila, ktorú nemožno tak ľahko vyčísliť: L'on aime sa maison, puisqu'elle garantit des injures du tems, l'on aime sa patrie, si le gouvernement protège ses habitans (Človek miluje svoj dom, pretože ho chráni pred nepriazňou počasia; človek miluje svoju vlasť, ak vláda chráni jej obyvateľov). Keby sa Uhorsko v stave, v akom sa nachádza, usilovalo iba o rast obyvateľstva, výhody by len ťažko zodpovedali želaniam: veď primeraný počet ľudí a dokonalé nástroje a náradie zmôžu oveľa viac než akékoľvek množstvo ľudí so zlým náradím.

Spojme sily Uhorska s anglickými nástrojmi a presaďme anglického zmysel pre remeselný um na uhorskú pôdu a potom nech sa spočíta výnos tejto krajiny. Len nech sa bohatým prameňom jej plodov zaistí odbyt do cudzích krajín, ktoré jej produkty potrebujú; nechajme ich pocítiť, že je potrebná väčšia výroba, a ich poľnohospodárstvo, vinohradníctvo i chov dobytka dozaista už nikto nenájde v zanedbanom stave. Príroda sama ukazuje cestu, ktorou sa treba vydať; nevedie toky späť do ich prameňov, ale dáva im odtok. – Priemyselne činní ľudia sa podobajú tým, čo otvárajú pramene; ak im nezaistíme odtok, vody sa na nich vyvalia späť a zadusia ich. Uhorsko by nemalo premárniť tento priaznivý okamih a priviesť do krajiny najzručnejších manufakturistov a majstrov remesiel.

Všetky suroviny pochádzajú z prvej ruky a dajú sa získať značne lacnejšie. Uhorsko vyváža svoju zušľachtenú vlnu cez Rakúsko, Moravu a Čechy až k saským hraniciam a potom ju spätne kupuje ako súkno. Čulý obchod s takýmto tovarom sa vedie od saských hraníc cez Uhorsko až do Turecka. – O čo lepšie by sa toto všetko dalo s úžitkom prevádzkovať priamo v krajine, najmä keď sa tu farbivá dorábajú v hojnom množstve a dalo by sa ich vyprodukovať ešte omnoho viac; aj nerastné produkty potrebné na farbenie sú v tejto krajine neporovnateľne lacnejšie, a navyše veľký počet riek poskytuje tú najpriaznivejšiu polohu, akú by si človek len mohol priať. Aký zisk nezíska človek už tým, že je tu o dva až tri mesiace kratšia zima než v oných horských krajoch Čiech, kde predsa jestvuje väčšina tovární a vďačí za svoj šťastný počiatok i rozkvet onej dobe, keď gróf Rottenhan ako vtedajší najvyšší purkgróf s toľkou horlivosťou, sprevádzanou dôkladnými znalosťami, založil tento večný pomník blahobytu Čiech *).

*) Tento šťastný čas nastal vtedy, keď bol gróf Leopold Kolovrat direktoriálnym ministrom, zároveň českým najvyšším kancelárom a prednostom finančného departementu všetkých rakúskych štátov.

Ďalšou, pre pracujúcu triedu nemenej významnou okolnosťou sú lacné potraviny v Uhorsku a dobré víno, ktoré dostať vo všetkých končinách. Predsudok, že Uhorsko je nezdravou krajinou, dozaista pominie, len čo sa vec podrobnejšie preskúma. Spoločenská trieda, ktorá sa v inej krajine nemôže z toho, čo si denne zarobí, ani len nasýtiť, sa tu prejedá, požíva práve toľko masti ako mäsa, pije toľko vína ako inde vody; za to však uhorské ovzdušie vskutku nemôže: nech človek žije striedmo a z uhorského povetria nikto neochorie *).

*) Proti tomu, že končiny, kde sa rozprestierajú močiare, zdraviu neprospievajú, nebude nikto namietať; predsudok však vyniesol svoj ortieľ nad celou krajinou.

Nemalý zisk by táto krajina v mnohých končinách dosiahla pestovaním bavlny. Nemenej by mohla pri zaručených cenách značne vzrásť aj jestvujúca produkcia hodvábu. Už nepotrebné morušové stromy by mohli prinášať úžitok ako farbiarske drevo, a tak ako sa v mnohých krajinách stretávame s manufaktúrami ako s užitočným odvetvím obživy, hoci sú len vynúteným umelým výtvorom štátnej správy, tak by sa Uhorsko dalo považovať priam za kolísku, v ktorej by v súčasnosti mohli rýchlym rastom prekvitať všetky umenia a vedy. Pokiaľ som mal možnosť spozorovať, vo väčších mestách Uhorska som videl, že prepych a módna posadnutosť u nežného pohlavia už skutočne získali domovské právo. Ak už raz zriadenie niektorej krajiny nie je schopné zastaviť beh čias, potom to znamená: Herkules na rázcestí; a neostáva nič iné, než sa stať vlastným výrobcom toho, čo si vyžadujú tieto zmyslové pôžitky. Vezmime si len za meradlo, koľko surových plodín treba vydať za ušľachtilý tovar, ak si majú oba zachovať rovnakú hodnotu. Výnos celého statku padne za niekoľko kventíkov bruselských čipiek, a to, za čo by sa dala zaodieť celá obec, nosí nejedno pekné dievča v peňažnej hodnote ledabolo prehodené cez plecia ako šál *).

*) Za obyčajné šály sa vo Viedni platí dva až tritisíc, za tie najskvostnejšie i do sedemtisíc zlatých.

Uhorsko je bohaté a v súčasnosti vládne silami, ktoré na prekonanie ťažkostí a odstránenie prekážok. Toto bohatstvo vzišlo z prvotných a najjednoduchších plodín, a tak ako sa ľudský duch prostredníctvom prvých základov vznáša k vyšším vedomostiam, tak má aj toto bohatstvo slúžiť k vyšším prostriedkom obživy a k ich upevneniu *).

*) V Anglicku sa nový tovar stáva módnym až vtedy, keď ho vyrábajú domáce manufaktúry.

Sotva som pri pohľade na tieto úrodné kraje postúpil o niekoľko míľ, cesta do Rožňavy ma opäť priviedla k horám. V tomto obvode sa ukazuje iný druh činnosti i zárobkových prostriedkov. Je to skutočné zhromaždisko nerastných produktov: železné rudy neobyčajnej mocnosti a bohatého obsahu, zlatonosný antimonit, kobalt, nikel, burel, meď, striebronosný galenit a zlatonosné kyzy lemujú toto údolie.

V meste vyniká biskupská rezidencia ako nová budova spomedzi ostatných a v nepatrnej vzdialenosti pred mestom je postavený kúpeľný dom, kde sa voda zohrieva v kotloch. Keďže som v nej spozoroval iba nepatrnú stopu železa, jeho úžitok zrejme nebude nijako významný, lež slúži iba k telesnej očiste kúpeľom. Po tom, čo som si prezrel niekoľko mineralogických pamätihodností, vybral som sa na cestu do Smolníka, jedného z najpozoruhodnejších miest pre mineralóga v celom tomto obvode. Značne vysoké pohorie s výškou 2255 stôp tvorí deliaci múr medzi hlbokým rožňavským údolím a roklinou, v ktorej leží Smolník. Vynechávam uvedenie viacerých nameraných výšok a astronomických určení polohy, pretože tie sú už aj tak vyznačené na cestovnej mape. Takzvaný Volovec alebo Volovské pohorie sa rozprestiera ponad Rožňavu a spája sa so severnou stranou smolníckych vrchov.

Skôr než človek dorazí k Pačanskému vrchu (Bazauer-Berg), míňa hrad Krásna Hôrka. Ten pokrýva svojím starým murivom temeno osamelého kužeľa, ktorý nechávame po ľavej strane, aby sme vystúpili na strmé zrázy, popri ktorých sa stúpa celé tri hodiny. Z tejto pustej výšiny sa otvára výhľad na obe údolia, rožňavské i smolnícke. Človek vidí sám seba ponad všetky povznesený nad bohatstvá, nijaký dom s pyšnými múrmi tu nezdobí sídlo susedskej svornosti. Stáda si neobmedzene užívajú tento šíry priestor, nijaký záchvat lakomstva neovláda dušu pastiera; on i jeho sused nachádzajú v pôžitku svornosti a pokojnej mysle odmenu cnosti – bezpečné srdce, ktoré sa neľaká žiadneho sudcu. Smerom na sever je tento výhľad ohraničený širokým pásmom hôr, ktoré zvierajú Smolnícke údolie.

Rýchlym krokom zostupuje človek cez strmé svahy a riedke lesíky dole do údolia, kde sa kedysi pestovalo baníctvo. V neďalekej diaľke sa zjavuje mesto Smolník, kde sa dnes ťažia nielen bohaté medené rudy, ale kde aj vody vytekajúce z hôr a starých háld vylučujú svoj obsah medi pomocou vloženého železa. Úctyhodnou budovou je komorský dvor a mincovňa. Ostatné dielne ležia neďaleko mesta. Obzvlášť krásny pohľad poskytuje Červený vrch. Je to bralo obnažené od akejkoľvek prsti, ktorého vnútorná časť pozostávala z medenej rudy a bola vyťažená takým spôsobom, že zostala len vonkajšia kôra či škrupina; tá sa na viacerých miestach zrútila a podobá sa mohutnej zrúcanine. Jeho farba je hnedočervená, zatiaľ čo všetky vyššie vrchy, ktoré ho obklopujú, sa odievajú do najkrajšej živej zelene. Na niektorých skalných platniach stoja osamelé domy, akoby boli iba pripnuté k stene. Na úpätí tejto zrúcaniny sa nachádzajú cementačné huty so všetkými svojimi budovami a obopínajú tohto ctihodného starca. V rôznych stupňoch sa ukazujú dutiny, niekdajšie štôlne; zrútené skalné masy ležia neusporiadane jedna cez druhú a predkladajú zraku obraz skazy. Na haldách, ktoré sa týčia naproti, stoja nové úhľadné príbytky v najdokonalejšom protiklade k svojmu náprotivku; človek tu jediným pohľadom zrie to, čo učí tisícročná história: že človek na jednom mieste borí, aby na druhom znova staval.

Odtiaľto som podnikol cestu pozdĺž Rudohoria do Karpát a vrátil som sa opäť do Smolníka. Túto cestu si vyhradím pre mineralogickú časť a tam hneď aj ostatné pozoruhodnosti tohto zaujímavého kraja, o ktorých sa už síce jednotlivo mnoho popísalo, zhrnúť do o niečo podrobnejšieho opisu. V tomto ohľade som na viacerých vrchoch vykonal barometrické merania výšok, určil niekoľko výšok pólu pomocou Bordovho kruhu a trigonometricky zameral časť tohto pohoria; toto pohorie má vskutku svoje osobitosti, ktoré si zasluhujú zvláštnu pozornosť. Tak bude nejednému cestovateľovi pripadať nemenej nápadné, keď opustí šíru rovinu so zrelými plodmi, prekročí vysokú skalnú stenu a v nijako zvlášť značnej výške, približne 4418 stôp, môže s plnou istotou pokračovať vo svojom putovaní po zamrznutom jazere, tak ako som ho dňa 6. júla, počas mimoriadne teplého leta roku 1807, našiel ešte zamrznuté štyri cóly hrubým ľadom. Toľké vodné nádrže a pozoruhodné Rybie pleso, ktoré sa zbavujú svojho nadbytku vody tým, že strmými skalnými stenami rútia prúdy vôd a opätovne svojimi prívalmi plnia hlboké lievikovité nádrže, aby potom odtekali ďalej do dolín, poskytujú oku nemenej úchvatný pohľad. Mladšie formácie ílovcových a vápencových pohorí, ktoré sa opierajú o žulové steny vysokých Karpát, sú pre geognostu mimoriadne dôležité.

Musím tu ešte spomenúť jedno chvályhodné zariadenie. Barón Paločaj, ktorému patrí značná časť Karpatského pohoria, určil v kraji, kde prevádzkuje svoj železný hámor, v Javorine, dom na ubytovanie cestovateľov, v ktorom sa im od jeho úradníkov dostane všemožnej podpory na ich ďalšiu cestu. Už v Lendaku som našiel vedecky vzdelaného panského správcu menom Cubani, ktorý nachádza potešenie v matematických i geografických vedomostiach, pričom v tomto druhom odbore vlastní rozsiahlu zbierku.

Každý cestovateľ, ktorý si želá dôkladne spoznať toto pohorie, urobí dobre, ak v Kežmarku vyhľadá radu u dôstojného pána Genersicha, kazateľa pri evanjelickom kostole, ktorý v roku 1807 vydal opis Karpatského pohoria, alebo z jeho diela mená oboznámi sa s týmito končinami, alebo sa v Lendaku na úpätí tohto pohoria povypytuje; potom zaiste nikto nebude musieť podstupovať také smiešne dobrodružstvá, aké nám vo svojom cestopise predkladá pán Haquet. Dúfajme tiež, že výškové údaje dosiahnu lepšiu zhodu, než tomu bolo doposiaľ. Tak napríklad pán Fichtel z Viedne, c. k. guberniálny radca, uvádza výšku Kriváňa na vyše 2000 siah, zatiaľ čo pán Haquet ju na základe barometrického tlaku 18 cólov stanovuje na 1231 siah; spôsob výpočtu nie je známy. – Ani astronomické určenie polohy by nebolo zbytočné; musím však poznamenať, že nemôžem zdieľať rovnaký názor s tými, ktorí pripisujú Karpatom také široké rozprestretie. Možno raz správne nákresy s presnejšími opismi poskytnú týmto takým dlhým horským pásmam viaceré pododdelenia a predstavia ich zreteľnejšie, ak pravdaže nemá byť reč o základoch žulových vrchov, ktoré v najväčšej hĺbke zaiste spočívajú v nepretržitej súvislosti.

Obsah

...

Originálny článok

Poznámky pre čitateľa

Text grófa Jáchyma zo Šternberka zachytáva pohľad osvietenského učenca, prírodovedca a národohospodára putujúceho po Uhorsku v lete roku 1807. Pre dnešného čitateľa obsahuje množstvo dobových reálií, administratívnych pomerov, mien vedcov a banských postupov, ktoré už nemusia byť na prvý pohľad zrejmé.

1. Historické momenty a dobový kontext

  • Snem vo Zvolene (1378) a kráľ Ľudovít I. Veľký: Uhorský a poľský kráľ z rodu Anjouovcov zvolal v roku 1378 na Zvolenský hrad (alebo do Pustého hradu) zjazd s poľskou šľachtou, aby zabezpečil dedičstvo poľskej koruny pre svoje dcéry. Poľskou kráľovnou (korunovanou ako kráľ – rex) sa napokon stala jeho najmladšia dcéra Hedviga (Jadviga), neskoršia poľská svätica. Šternberkov postreh o „mravoch ďaleko za naším vekom“ odkazuje na feudalizmus z pohľadu osvietenstva 19. storočia.
  • Hospodárske pomery Uhorska v roku 1807: Šternberk reflektuje vtedajší merkantilistický a fyziokratický spor v habsburskej monarchii. Uhorsko fungovalo prevažne ako agrárna obilnica a zdroj surovín, kým priemyselná výroba a spracovanie tovarov (napr. textilu) boli sústredené v českých a rakúskych zemiach. Šternberk kritizuje, že Uhorsko vyváža surovú vlnu a dováža drahé hotové súkno, pričom upozorňuje na daňové oslobodenie šľachty a pretrvávajúce nevoľnícke vzťahy brzdiace trhový rozvoj.
  • Ceres a Bellona: Rímske mytologické postavy v citovanej francúzskej básni – Ceres (bohyňa poľnohospodárstva a úrody) a Bellona (bohyňa vojny). Metafora vyjadruje, že štát stojí na práci roľníka rovnako ako na zbraniach armády.

2. Spomínané osobnosti

  • Jáchym gróf zo Šternberka (Joachim von Sternberg, 1755 – 1808): Český šľachtic, geológ, mineralóg, chemik a cestovateľ. Spolu so svojím známym bratom Gašparom (zakladateľom Národného múzea v Prahe) patril k popredným učencom osvietenskej éry a členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk.
  • Gróf Jan Rudolf Chotek (1748 – 1824): Najvyšší český purkgróf, reformátor a štátnik, ktorý sa zaslúžil o budovanie modernej cestnej infraštruktúry v Čechách (odtiaľ Šternberkovo prirovnanie pri úvahách o uhorských cestách).
  • Gróf Franz de Paula Gundaker von Rottenhan (1753 – 1809): Významný rakúsko-český úradník a ekonóm, podpredseda česko-rakúskeho dvorského kancelárstva a neskôr najvyšší purkgróf, priekopník manufaktúrneho a textilného priemyslu.
  • Gróf Leopold Kolovrat-Krakovský (1727 – 1809): Vplyvný rakúsky štátnik, riadiaci minister (direktoriálny minister) a najvyšší kancelár, ktorý spravoval finančné a vnútroštátne záležitosti cisárstva.
  • Gróf František Zichy a knieža Esterházy: Predstavitelia dvoch z najvplyvnejších a najbohatších magnátskych rodov Uhorska, vlastniaci obrovské dŕžavy (panstvá Vígľaš, Divín, Orava a ďalšie).
  • Barón Paločaj (Palocsay / Horváth-Palocsay): Šľachtický rod vlastniaci panstvo Plaveč a majetky na Spiši a v Javorine, kde prevádzkovali železné hámre a lesné hospodárstvo.
  • Christian Genersich (1759 – 1825): Evanjelický kňaz, historik a prírodovedec v Kežmarku, autor významného dvojzväzkového spisu o Tatrách a Spiši (Merkwürdigkeiten der kgl. Freystadt Késsmark, 1804; a geologických opisov Karpát z roku 1807).
  • Balthasar Hacquet (1739 – 1815): Prírodovedec, lekár a cestovateľ francúzskeho pôvodu pôsobiaci v Ľvove a Krakove. Vydal štvorzväzkové dielo Neueste physikalisch-politische Reisen durch die Dacischen und Sarmatischen Karpathen (1790 – 1796). Šternberk naráža na jeho niekedy dramatizované a nepresné opisy tatranskej divočiny.
  • Johann Ehrenreich von Fichtel (1732 – 1795): Uhorský prírodovedec, geológ a guberniálny radca, autor priekopníckych prác o mineralógii a vulkanizme v Karpatoch a Sedmohradsku.

3. Banícka, geologická a dobová terminológia

Pojem v texte Význam a dobový kontext
Cementačné huty / Cementačná voda Metóda získavania medi (zrážanie medi), pri ktorej sa banské kyslé vody obsahujúce síran meďnatý (modrú skalicu) privádzali do drevených nádrží s odpadovým železom. Železo chemicky vytlačilo meď, ktorá sa vyzrážala ako tzv. cementačná meď (čistý medený kal). Smolník bol touto technológiou preslávený po celej Európe už od stredoveku.
Komorský dvor a mincovňa Sídlo banskej správy (Banskobelianskej/Smolníckej banskej komory). V Smolníku fungovala významná mincovňa, ktorá v 18. a na začiatku 19. storočia razila najmä medené drobné mince (grajciare a polgrajciare).
Štôlňa vs. Šachta Štôlňa je horizontálne (alebo mierne úklonné) banské dielo ústiace na povrch, slúžiace na dopravu, vetranie alebo odvodňovanie. Šachta je zvislé alebo prudko úklonné dielo.
Halda Násyp hlušiny alebo vyťaženej chudobnej rudy vyvezenej z podzemia na povrch v okolí ústí štôlní a šachiet.
Kyz (zlatonosné kyzy) Historické banícke označenie pre sulfidické minerály s kovovým leskom – najčastejšie pyrit (kyz železný, disulfid železa) alebo chalkopyrit (kyz medený), ktoré často obsahovali mikroskopické prímesi rýdzeho zlata.
Galenit Sulfid olovnatý (PbS), hlavná olovená ruda, ktorá v karpatských žilách bežne obsahovala významné prímesi striebra (preto striebronosný galenit).
Burel Historický banský názov pre oxid manganičitý (MnO2, dnes pyroluzit), využívaný v hutníctve, sklárstve a farbiarstve.
Geognózia (geognosta) Dobový výraz pre geológiu (z gréc. poznávanie Zeme), používaný na prelome 18. a 19. storočia pred zavedením moderného termínu geológia; sústredil sa na priestorové usporiadanie a vrstvenie hornín.

4. Dobové meracie jednotky a prístroje

  • Bordov kruh (Borda-Kreis): Reflexný prístroj (zdokonalený sextant) s plným uhlomerným kruhom, ktorý v roku 1787 skonštruoval francúzsky fyzik a astronóm Jean-Charles de Borda. Umožňoval opakovanými meraniami výrazne znížiť chybu odčítania a určovať geografickú šírku a výšku nebeských telies.
  • Stopa (Viedenská stopa / Schuh): Základná dĺžková miera v habsburskej monarchii (stopa = 31,6 cm).
  • Siah (Klafter): Banská a lesnícka miera, siaha = 6 stôp = 1,896 metra. (Rozdiel medzi Hacquetom a Fichtelom pri výške Kriváňa pramení z nedokonalosti barometrických vzorcov a nespoľahlivých počiatočných tlakových základní).
  • Cól (Zoll / palec): 1/12 stopy (2,63 cm).
  • Kventík (Quentchen): Stará hmotnostná jednotka pre drahé kovy a liečivá, spravidla štvrtina lốtu (4 gramy). Šternberk ním ironizuje, že za pár gramov módnej čipky padne ročný výnos celého gazdovstva.