Cesta do uhorských banských miest: Z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice

Jáchym gróf zo Šternberka 27.9.2026 05:17 Aktualizované 06:59

Z tohto v toľkých ohľadoch zaujímavého miesta som sa vydal na cestu do okolia Banskej Bystrice a Kremnice.

Človek opúšťa syenitovo-porfýrové vrchy, aby zostúpil do hlbokého údolia, v ktorom hradská cesta vedie popri hutách a stupách patriacich k Banskej Štiavnici. Nejedno strmé bralo hrozí skorým zrútením, aby sa opäť pripojilo k častiam, ktoré sa od neho už odtrhli. Na druhej strane týchto vrchov ležia kúpele Teplá. Toto ílitobridlicové pohorie staršej formácie zviera túto roklinu, v ktorej nemožno uzrieť nič pôvabné, mnohými zátočinami pomerne tesne, až kým človek nedosiahne údolie Hrona, ktorým rieka tohto mena plynie a prispieva svojimi silami k postupnej premene tohto kraja. Tu odbočuje cesta vedúca do Kremnice vľavo nabok.

Ja som sa vydal tou do Budče (Batsch alebo Butsa), ktorá je poštovou stanicou. Nemalú radosť mi priniesol nádherný pohľad, keď som prekonal návršie; uvidel som pred sebou rozľahlé údolie s bohatými osiatymi poľami, pestrofarebnými lúkami, pretekané horskou vodou. Viaceré dobre vystavané osady ležia roztrúsené v tejto rovine a vzbudzujú upokojujúcu myšlienku, že ich základom je zámožnosť. V diaľke sa vysoko vypínajú horské hrebene, snehové masy pokrývajú ich končiare, ktoré sa odvážne dvíhajú až do pásma oblakov: vidno výbežky Zvolenskej hole, ktorá sa pripája k Čertovej svadbe (Teufelshochzeit, Czertowa Swadba). Z hlbokých temných roklín a úžľabín týchto hôr vystupujú tmavé mračná dymu a nejeden pekný pohľad na ľúbeznú krajinu sa oku stráca za touto temnou hmlou, čo sa pomaly valí celým údolím; pri postupnom približovaní človek odhalí jej pôvod v početných pražiarňach, taviarňach a sciedzacích hutách.

Nádherný pohľad na požehnané údolie, spájajúce sa s neoceniteľným bohatstvom útrob zeme, vyvoláva skutočné blaho, ktoré človek ani nedokáže opísať. Už len myšlienka, že tu ľudia striedavo vzájomne sa podporovať a všetky potreby si navzájom vymieňať bez sprostredkovania obvyklých pomocných prostriedkov, ktoré sú vlastné obchodným mestám – a teda spokojnosť a svornosť môžu byť príjemnými spoločníkmi ich života –, postačuje na to, aby si človek tento kraj obľúbil.

S takýmito príjemnými predtuchami som prišiel do Banskej Bystrice, kde som zotrval niekoľko dní, aby som si obhliadol tunajšie mineralogické a metalurgické pozoruhodnosti. Krásnemu okoliu zodpovedá aj samotné mesto, ktoré sa honosí peknými, priestrannými budovami, riadnymi ulicami a rozľahlým námestím. Biskupská rezidencia, domová kapitula, niekdajšie jezuitské kolégium, školská budova, Kammerhof (komorský dvor), veľké kostoly, evanjelický chrám a i. sú novo vystavané, pretože aj toto mesto, ako väčšina ostatných, značne utrpelo požiarmi.

Neďaleko mesta je verejná promenáda, nazývaná Lúka (Wiese), kde sa počas nedieľ a sviatkov schádza početná spoločnosť, rozdelená podľa pohlavia; je tu totiž zvykom, že dievčenská mládež nepripustí do svojej blízkosti nijakú mužskú bytosť – vídať ich zavité ruka v ruke, v žartovnom rozhovore sa prechádzať sťa nymfy, ktorým je tento háj zasvätený. Mužská pospolitosť prechádza popri nich s úctivou poklonou a dostáva sa jej len chladnej vďaky v podobe sotva znateľného prikývnutia hlavou. Ako by sa tu, pomyslel som si, trápil módny kalamburista, že nemôže udať svoj tovar; čo by si tu počal švihák, ktorý si celé ráno elektrizuje hlavu, len aby vynašiel bonmot, čo iný utrúsil, a mohol ho pri nejakej avant- oder après-soirée (predvečierku či povečierku) pošepkať svojej krasotinke do ucha – tu, kde ho držia v ustavičnom odstupe sťa jedovatého škorpióna!

Dvorový maršal von Holm by si tu veru našiel inú milú. – Keďže som sa však ako cudzinec pohyboval od jedného výjavu k druhému celkom sám, zašiel som až na samý koniec tejto vychádzkovej aleje, kde sa nachádzalo niekoľko Diových synov, ktorí sa pomaly blížili k svojmu cieľu. Tento mrav slobodného ženského pohlavia má osobitný vplyv na povahu.

U uhorských dievčat možno nájsť vysokú mieru nehy a jemnocitu, a cit priateľstva, ktorý medzi nimi navzájom viaže puto nerozlučného zväzku, vzrastá už od najútlejšej mladosti. Vynikajú veselosťou, ktorá oživuje ich pekne formované črty tváre, no vždy tak, že z nich vyžaruje ženská duša v podobe, akej ju stvorila príroda, skôr než ju poznačí mužská tvrdosť či zanovitosť.

Nasledujúceho dňa ma mineralogická vychádzka cez Španiu Dolinu do Starých Hôr priviedla do alpského kraja, ktorý tu nemôžem obísť bez povšimnutia. Za včasného rána som opustil obyvateľov mesta, ponorených ešte do pokoja, a vybral som sa cestou popri medených hámroch a severnej strane pohoria, kde stoja huty, sčasti medikováčne, sčasti železné hámre. Ešte nebolo počuť nijaký iný zvuk než rytmický úder kladív zástupov kyklopov; ozvena sa niesla od jedného skalného brala k druhému a napĺňala dolinu temným dunením.

Tu sa úzka dolina stáča okolo vysokého strmého brala holých skalných stien, ktoré človek obchádza sprava. Potok lemovaný brestmi a vŕbami sa v striebornom prúde valí cez zrútené skalné sutiny; zboku sa otvára malá, úzka dolinka v kvetinovom rúchu a osvetľujúce lúče ranného slnka zrkadlia oku pestré farby. Postupne však zvuky spanilej prírody utíchajú a chodník vedie do temných roklín medzi vysoké, lesom pokryté vrchy. Z diaľky som ešte počul pieseň hlúčika veselých dievčat, ktoré v doline pri svojej práci oznamovali svoju prítomnosť pastierovi, zatiaľ čo z výšin týchto hôr zaznieval do doliny jeho ranný pozdrav. Napokon sa stratila aj táto posledná spomienka na živú prírodu; nijaký vták už nespúšťa svoj veselý spev, iba hukot bystriny prerušuje mŕtve ticho a sem-tam vidno v pustej podobe odpočívať pozostatky niekdajšieho baníctva. Po hodiny trvajúcom putovaní ríšou mŕtvej prírody napokon začuť rachot stupy, pri priblížení ku ktorej je človek náhle vytrhnutý zo svojho duševného pokoja.

Jednou z nich je halda vytvorená ľudskou usilovnosťou, ktorá spája dva do výšky sa týčiace vysoké vrchy; úzky, v kamení prekliesnený strmý chodník slúži na výstup na túto nesmiernu haldu. Len čo človek dosiahne jej povrch, zjaví sa pred ním úhľadne vystavané mestečko, za ktorým sa vŕši druhá, rovnako vysoko navŕšená kopa hlušiny.

V samotnej Španej Doline je vyrazená pozoruhodne dlhá štôlňa s dĺžkou 5 400 stôp, ktorá ústi až na druhej strane pohoria; človek potrebuje niekoľko hodín, aby prešiel od jej vchodu až na jej koniec. V tomto temnom labyrinte, kde len malá lampička osvetľuje vlhké skalné steny, kráča sa pomedzi bohatstvá, za ktorými sa synovia zeme tak chamtivo ženú. Hlboké hĺbenie v dĺžke 70 siah pretína hutnú kamennú masu, z ktorej sa vyťahujú medené rudy. Časté odstreľovanie tvrdých skalných stien šíri hromový rachot, ktorý sa v temných tónoch valí a rozlieha šírymi komorami a banskými priestormi. Viaceré križujúce sa chodby tvoria cesty trvajúce celé hodiny, v ktorých panuje najhlbšie mŕtvolné ticho; iba tiché žblnkotanie stekajúcej vody prebúdza sluch. V chodbách podobných hrobkám, zasvätených večnej temnote, obklopený zatuchnutým chladným vzduchom, blúdi človek týmito veľkými dielňami prírody nie bez hlbokého obdivu k takým nesmiernym silám, ktoré dávajú pociťovať svoje účinky na všetkých miestach; ako aj k zákonom pôsobiacim v prírode, podľa ktorých postupuje postupné utváranie zemského vnútra a ktoré bádajúcemu človeku poskytujú najdôležitejšie údaje, aby mohol analogicky usudzovať.

Po niekoľkých hodinách podzemného putovania vyjde človek napokon na druhej strane vrchu. S radosťou kráča v ústrety prvému lúču denného svetla, ktorý zazrie už v malej vzdialenosti od konca tejto ponurej siene smrti. Všetky predmety sa teraz oku, tak dlho zvyknutému na tmu, javia v omnoho živších farbách: purpur maľuje vzdialené jedľové vrchy; jemnú zeleň lesov ožaruje zlatý svit jasne svietiaceho slnka. Je to nádherný pôžitok v okamihu, keď oko, navyknuté v temnote večnej noci nevidieť cez matný svit lampičky nič, mohol zazrieť skalnú kostru našej zemegule, náhle uzrieť pôvabné tvary tej najkrajšej prírody. S radostnými myšlienkami sa človek ponáhľa v ústrety údoliu, kde taviacie huty pri Starých Horách premieňajú podzemné bohatstvo na predajný tovar.

Odtiaľ som sa pobral na cestu do Tajova pomedzi rozličné záhyby úzkych dolín. Značné mračno dymu, ktoré sa ťažko a pomaly tiahne rozmanitými roklinami, zvestuje cestovateľovi, že onedlho opäť narazí na dielňu ohňových pažerákov, ktorá pre človeka pripravuje to najväčšie blaho, ale i najvyššie zlo – veď ľudia boli odjakživa zručnejší v nadobúdaní než v dobrom zužitkovaní; a keďže už tak dlho synovia zeme kráčajú po tomto chodníku slimačím krokom, patrí táto vlastnosť zrejme k optimizmu našej zemegule. Tu som opäť videl značné bohatstvo ležať ešte v zásobách, pričom ročný výnos medi sa odhaduje až na 30 000 centov a striebro získané vycedzovaním na približne 6 500 hrivien alebo 104 000 lótov. Množstvo budov a hutníckych závodov zapĺňa údolie takmer až po jeho vyústenie. Takzvané dvojité pece, splytovacie pece, pološachtové pece, troskové pece, odmedzovacie pece, zháňacie pece, cediace pece, rozetovacie vyhne, stupy a drviče medi; všetky tieto navzájom prepojené zariadenia som našiel v najvyššej činnosti, o čom budem podrobnejšie pojednávať v mineralogickej časti. Po prehliadke týchto zaujímavých prác som opustil túto dielňu takých nesmiernych bohatstiev, akými sa sotva môže honosiť iný štát, aby som opäť dorazil do Banskej Bystrice.

Bol predvečer zvyčajných týždenných trhov, ktorý bol pre mňa v mnohých ohľadoch zaujímavý. K večeru bolo vidno tiahnuť do mesta rad vozov naložených plodinami, zapriahnutých do štvorzáprahov i šesťzáprahov: narátal som ich 368. V najlepšom poriadku vchádzali na námestie a radili sa vedľa seba takým spôsobom, že utvorili hotovú vozovú hradbu, ktorá zachovávala riadne uličky a priečne cesty, aby nikomu nekládla prekážky do cesty.

Pri každom voze sú dvaja paholci, alebo sedliak so synom, ktorí hneď po príchode vypriahajú kone a priväzujú k oju voza: ako zariadenie na predkladanie krmu sa napne veľký kus plátna; veľká fontána uprostred námestia slúži za napájadlo. Po opatrní koní prichádza rad na ľudí; z voza prikrytého plachtou vytiahnu veľkú opletanú nádobu s mliekom, fľašu slivovice, zásobu chleba a syra; súčasne sa chystajú na nočný odpočinok; pod vozy preststrú biele plášte či ovčie kožuchy, ľudia sa na ne natiahnu, pojedia svoju večeru a pokojne zaspia. Veľmi by sa mýlil ten, kto by zo všetkého tohto, čo sa zachovalo iba ako obyčaj a zvyk zo starších čias, usudzoval na chudobu alebo na nedostatok prístrešia. Na druhý deň včasráno sa začína trh; do deviatej hodiny dopoludnia boli všetky plodiny rozpredané a celý sprievod vozov sa so svojím utŕženým ziskom poberá domov. Je teda celkom isté, že pri takomto značnom obchode, ktorý sa týždeň čo týždeň opakuje, nemôže byť roľník chudobný; ak však svoje nadobudnuté peniaze nevynakladá na pohodlie, na napodobňovanie cudzích pôžitkov a odevov, príčina tkvie sčasti v povahe národa. Nemenej nápadné to bude tým, ktorí sú zvyknutí obývať veľké mestá, kde každú uličku zdobí niekoľko policajných stráží, že tu pri takejto tlačenici vozov nedochádza bez tohto opatrenia k nijakým roztržkám. Každý je tu ponechaný sám na seba a všetci sa v dokonalej svornosti uberajú k svojim domovom.

Nasledujúceho dňa som navštívil východný kraj a odcestoval som do Ľubietovej, kde sa kedysi prevádzkovali bohaté medené bane, ktoré dnes ležia celkom nečinné a nechávajú svoje cementačné vody odtekať bez úžitku.

Pred Ľubietovou sa pri potoku nachádza osamotená budova, pozostávajúca z bytu šichtmajstra a dobre zariadenej taviacej pece na železo; prevádzka je sčasti erárna, sčasti ťažiarska.

Mestečko Ľubietová, ktoré je zovreté medzi vrchmi, sa pozdĺž úzkej doliny rozkladá na dvoch potokoch, Hutnej a Úvôtke, vystavané, má svoj pôvod od Sasov, ktorí tu boli taktiež prvými baníkmi; tí sa po objavení týchto bohatých zlatých a medených rúd na tomto mieste usadili a vystavali mesto, ktoré dnes obýva 1 200 Slovákov. Pokračoval som vo svojom putovaní ešte ďalej a obrátil som sa k rieke Hron, ktorú medzi strmými vrchmi v jej rozmanitých záhyboch lemujú pôvabné lúčne doliny; po ľavici sa tiahne pásmo vysokých hôr, nazývané Zvolenské hole, ktoré siaha až k Boci. Viaceré horské bystriny s vodou z roztopeného snehu vyvierajú z temných roklín a vlievajú sa do hlavnej doliny, kde si rieka Hron vyhĺbila svoje hlboké koryto. Napokon človek dosiahne mesto Brezno, kde sa kedysi udržiavalo značné baníctvo, v súčasnosti sa však prevádzkuje už len nepatrne. Mesto počíta vyše 2 000 obyvateľov, má dobre spravované školy, ktoré vedú piaristi, a väčšia časť obyvateľov, ktorými sú Slováci, sa hlási k evanjelickému náboženstvu. Okolitý kraj, ktorý tvorí horský hrebeň smerom k Čertovici a ktorého povrch ešte pokrývajú lesy, je málo obývaný a dodnes poskytuje útočisko divému medvediemu pokoleniu; medvede neraz lúpežne navštevujú pokojných obyvateľov lúčnej doliny a robia si korisť z ich dobre kŕmeného dobytka.

Slováci sú však dostatočne zdatní na to, aby sa pustili do zápasu s protivníkom s takými nerovnými silami; ak výstrel zlyhá alebo ak jeho účinok nestačí na to, aby medveďa skolil, zvyčajne sa medzi oboma strhne boj, v ktorom Slovák, hoci z bojiska neodchádza so zdravou kožou, predsa len svojho protivníka premôže.

Ešte cez mnohé pustatiny ma viedla cesta späť do Banskej Bystrice, pomedzi vápencové vrchy lemujúce južný breh rieky Hron, kde sa vegetácia prejavuje mimoriadnym vzrastom. Taktiež ma ešte čakala pešia cesta horskými krajmi do Kremnice, o ktorej mienim neskôr referovať pre jej pozoruhodné mineralogické pamiatky. Týmto bol môj banskobystrický pobyt zavŕšený.

Obsah

Originálny článok

Reise nach den ungarischen Bergstädten Schemnitz, Neusol, Schmölnitz, dem Karpathengebirg und Pesth im Jahre 1807

Poznámky pre čitateľa

Tento text je prekladom úryvku z nemecky písaného cestopisu Jáchyma grófa zo Šternberka (Reise nach den ungarischen Bergstädten Schemnitz, Neusohl, Schmölnitz, dem Karpathengebirge und Pesth im Jahre 1807, vydaného vo Viedni roku 1808).

Pre moderného čitateľa uvádzame komentár a vysvetlivky rozdelené podľa jednotlivých okruhov:

1. Kto bol autor a literárne narážky v texte

Jáchym gróf zo Šternberka (Joachim von Sternberg, 1755 – 1808): Český šľachtic, dôstojník, osvietenec, geológ, mineralóg a cestovateľ (starší brat známeho zakladateľa Národného múzea v Prahe Kašpara zo Šternberka). Banskú oblasť stredného Slovenska navštívil v roku 1807 s cieľom detailne opísať stav tamojšieho baníctva, geológie a hutníctva.
Dvorový maršal von Holm: Satirická literárna narážka. Ide o odkaz na postavu zosmiešňovaného dvorného maršala (obdoba maršala von Kalba zo Schillerovej meštianskej tragédie Úklady a láska z roku 1784), ktorý predstavoval archetyp preumelkovaného, prázdneho dvorana a zvodcu dámskych salónov. Šternberk sa baví predstavou, ako by takýto švihák pohorel pred prísnym a zdržanlivým vystupovaním tunajších dievčat.
Diovi synovia (Dioskúrovia / Kastor a Polydeukes): Metaforické označenie pre mladých mužov/mládencov kráčajúcich v dvojiciach.

2. Historické a geografické reálie

Kúpele Teplá: Dnešné Sklené Teplice, ktoré ležia za hrebeňom Štiavnických vrchov v údolí Teplice.
Čertova svadba (Teufelshochzeit / Czertowa Swadba) a Zvolenské hole: Staré historické označenia pre časť Nízkych Tatier a Starohorských vrchov (vrchol Čertova svadba sa viaže k oblasti sedla Čertovica).
Kammerhof v Banskej Bystrici: Komorský dvor – sídlo banského a lesného úradu (banskobystrickej banskej komory). V minulosti centrum správy turzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku.
Požiare v Banskej Bystrici: Šternberk spomína novovystavané budovy po požiaroch; mesto zažilo ničivé požiare najmä v rokoch 1500, 1761 (veľký požiar, ktorý zničil väčšinu vnútorného mesta) a 1788.
Vozová hradba na trhu a sociálne pomery: Autor vyvracia vtedajší stereotyp západných cestovateľov, ktorí považovali jednoduchý životný štýl slovenských sedliakov (spanie pod vozom na ovčích kožuchoch) za znak biedy. Podotýka, že išlo o prosperujúci poľnohospodársky obchod a vyzdvihuje vysokú mieru bezpečnosti a spoločenského poriadku bez nutnosti policajných hliadok.
Nemecká (saská) kolonizácia v Ľubietovej: Nemeckí baníci prišli do Ľubietovej (nem. Libethen) v 13. – 14. storočí na pozvanie uhorských kráľov. Hoci v 18. a 19. storočí mesto už takmer úplne poslovenčilo, ich dedičstvo zostalo v názvoch a štruktúre baníctva.
Medené hámre a Železný hámor v Bystrici: Šternberk opisuje priemyselný komplex v Kostiviarskej a v doline Bystrice, založený ešte Thurzovsko-fuggerovskou spoločnosťou koncom 15. storočia na spracovanie surovej medi zo Španej Doliny a Starých Hôr.
Prekopaná štôlňa (medzi Španou Dolinou a Starými Horami): Známa ako Prekopaná štôlňa (nem. Stollen durch den Berg). Štôlňa pretína horský hrebeň medzi dolinou Španej Doliny a Starými Horami. Meria približne 1,7 km a baníkom slúžila nielen na fázovú prepravu rúd a vetranie, ale aj ako skratka medzi oboma centrami. Dnes je známa ako Denná cisárska štôlňa.

3. Banícka, hutnícka a dobová technická terminológia

Stupa (búchacie kladivá): Mechanické drevené a železné drviace zariadenie poháňané vodným kolesom. Slúžilo na drvenie a mletie vyťaženej rudy na jemný piesok, aby sa z nej dalo vodným splavovaním vyseparovať rudné zrno od jaloviny.
Sciedzacia huta / vycedzovanie (nem. Saigerhütte, Saigerprozess): Metalurgický technologický postup (vycedzovací proces), pri ktorom sa z medi obsahujúcej striebro získavalo čisté striebro pomocou olova. Meď a olovo sa roztavili a pri riadenej teplote olovo „vycedilo“ striebro, pričom meď ostala v tuhom stave. Tento postup preslávil banskobystrickú meď po celej Európe.
Cementačná voda: Banská voda s vysokým obsahom síranu meďnatého (CuSO4), ktorá vznikala zvetrávaním chalkopyritu a pretekaním cez rudné žily. Ak sa do nej vložil starý železný šrot, prebehla chemická reakcia (cementácia) – železo sa rozpúšťalo a vylučovala sa čistá, vysoko rýdza prášková cementačná meď (cuprum praecipitatum). Šternberk s ľútosťou konštatuje, že v Ľubietovej táto vzácna voda odtekala bez úžitku (pravdepodobne štôlňa Hallenbacher).
Typy hút a pecí v Tajove:
- Splytovacia pec / pološachtová pec: Tradičné šachtové pece používané na tavenie surovej rudy alebo koncentrátu s drevným uhlím.
- Odmedzovacia pec a cediaca pec: Pece určené na oddeľovanie olova a medi v rámci vycedzovacieho postupu.
- Zháňacia pec (kupelačná pec): Pec na kupeláciu – proces, v ktorom sa oxidáciou olova oddelilo čisté striebro od olova.
- Rozetovacia vyhňa (rozetovanie): Záverečné čistenie a rafinácia medi. Po roztavení sa povrch ochladzoval striekaním vody, čím vznikali tenké stuhnuté medené kotúče – rozety.
Šichtmajster (nem. Schichtmeister): Banský alebo hutnícky úradník, ktorý viedol evidenciu pracovných zmien (šicht), dochádzky, výplat robotníkov a spotreby materiálu v konkrétnej prevádzke.
Erárna a ťažiarska prevádzka:
- Erárna: Štátna, prevádzkovaná banskou komorou vo vlastníctve habsburského panovníka.
- Ťažiarska: Súkromná, patriaca ťažiarom (banským investorom a spolkom).

4. Staré dĺžkové a hmotnostné miery

Dobová miera v texte	Pôvodný názov	Približná hodnota v dnešných jednotkách	Význam v texte
Stopa	Schuh / Fuß (viedenská stopa)	0,316 m	Udávaných 5 400 stôp zodpovedá dĺžke Prekopanej štôlne (1 700 m).
Siaha	Klafter (banská / viedenská siaha)	1,896 m	Hĺbenie 70 siah predstavuje zvislú hĺbku približne 133 m.
Cent	Zentner (viedenský cent)	56 kg	Ročný výnos 30 000 centov medi predstavuje približne 1 680 ton medi ročne.
Hrivna	Mark (uhorská / viedenská hrivna)	280 g (viedenská)	Výnos 6 500 hrivien striebra predstavuje zhruba 1,8 až 1,82 tony striebra ročne.
Lót	Lot (1/16 hrivny)	17,5 g	104 000 lótov presne zodpovedá prepočtu 6 500 hrivien striebra (6 500 x 16).