Cesta do uhorských banských miest: Zo Smolníka do Pešti

Jáchym gróf zo Šternberka 27.9.2026 05:19 Aktualizované 07:32

Moja cesta viedla odtiaľto ďalej do Košíc cez pomerne vysoký Kapellenberg, z ktorého, ako aj z viacerých iných vrchov a dolín, sú namerané výšky zaznamenané na cestovnej mape *). Dolina pri Štóse, ktorá leží podstatne nižšie než smolnícka, má rad železných hámrov, tiahnucich sa pozdĺž rieky až do Medzeva. Horský kraj sa postupne opúšťa, ako sa človek približuje ku košickej rovine. Toto sídlo patrí k väčším mestám Uhorska. Viaceré znamenité inštitúcie tam našli priaznivé prijatie už v skorších dobách. V šestnástom storočí malo toto mesto už vlastnú kníhtlačiareň a viacerí učenci z tohto obdobia sú chýrečne známi, ako básnik Bocatius, Gyöngyösi, ktorý sa neskôr vyznamenal vo Frankfurte nad Odrou, a mnohí iní.

*) Táto mapa bude priložená k mineralogickej časti.

...

V sedemnástom storočí založil jágerský biskup Kisdy univerzitu a v roku 1776 bola zriadená akadémia, gymnázium a verejná knižnica; na verejné pobavenie bolo postavené aj divadlo, a tak sa pamätalo na užitočné i príjemné zároveň. Okrem toho muselo toto mesto v minulosti prestáť nejeden tvrdý údel, ktorý mu priniesli vojny a vnútorné nepokoje. V súčasnosti vedie pomerne čulý obchod a je ľudnaté. Jeho poloha patrí k najpríjemnejším, aké len môžu byť.

Sotva si možno predstaviť krajšiu krajinu než tú pozdĺž rieky Hornád medzi Košicami a Bozafalu, kraj, v ktorom si príroda uložila dosiahnuť svojou majstrovskou rukou ten najvyšší cieľ. V tomto priestore sa mi zrazu zazdalo, že som sa preniesol do vidieckeho kraja v Anglicku; bol krásny letný deň, lúčne nivy boli oživené pracovitými ľuďmi, pôvab mladistvej prírody sa snúbil s úctyhodným vekom niekoľkých osamelo stojacich dubov v rovinatých lúkach, ktorých bezlisté koruny zvestovali ich vysoký vek; pod ich ochranou dvíha sa pozdĺž záhybov brehu krehká vŕba, jelša a brest, a keď slabému hrozí záhuba, ovinie svojimi vetvami pevne zakorenený kmeň, ktorý už vzdoroval toľkým nebezpečenstvám. Kvetinová reťaz najpestrejších farieb sa tiahne cez nejedno tienisté krovie a v živšom svetle sa zjavuje v o to skvostnejšej nádhere. Táto spanilá krajina sa oku predstavuje vo všetkých odstupňovaniach, aké na farby a ich žiaru dokáže vrhnúť čoraz väčšia vzdialenosť. Tiché vidiecke sídla v diaľke, ohraničené vyvýšeným, nepravidelným horizontom, ešte znásobujú rozmanitosť pohľadu; len nerád som sa lúčil s touto scenériou, aby som pokračoval vo svojej ďalšej púti.

Prešiel som ešte mnohé bohaté končiny, no žiadna sa mi nezdala taká ľúbezná ako táto. Za jeden deň cesty som dorazil do slobodného kráľovského mesta Pešti. Keďže môj pobyt v tomto meste trval iba krátko, nemôžem sa púšťať do obšírneho opisu, lež podám len to, čo sa v krátkosti dostane do povedomia cestovateľa, ktorého prijali s priazňou. Staršie dejiny sú napospol všeobecne známe, preto chcem hovoriť len o prítomnej dobe, keď toto mesto vo svojom priestore uzatvára to, čo ho nielen pre túto chvíľu robí jedným z najzaujímavejších miest, ale pre budúcnosť z neho vytvára aj mohutné predpolie, z ktorého vyžaruje lúč nádeje, že za priaznivejších okolností, ku ktorým azda práve klíči semeno, sa toto mesto stane vo viacerých ohľadoch jedným z najvýznamnejších.

Už samotná poloha môže poslúžiť ako trvalý základ pre ten najvýznamnejší obchod, aký by sa mohol rozvinúť s Tureckom, Čiernym morom, Malou Áziou a ostatnou Európou. Pravdaže, na pulte veľkého pána (sultána) neležia ony dva veľké vládne fólianty, kde stojí napísané – v jednom: čo sa ešte má stať, a v druhom: čo sa už udialo; no beh časov môže priniesť ešte omnoho viac. Mnohým sa už dnes nebude javiť ako celkom nemožné, že by aj taký významný tok Dunaja mohol získať obchodné spojenie s Rýnom, a aká nesmierna trasa pre obchod z Čierneho mora cez všetky tieto krajiny až do Holandska atď.? Nechcel by som pochybovať o tom, že Dunaj by mohol byť až po istý úsek splavný pre plachetné lode, a keby sa raz vyhotovila riadna riečna mapa pomocou olovnice, aby vyznačila dráhu, ktorou sa lode majú uberať, zohral by rovnakú úlohu ako najvýznamnejšie rieky Európy. Už dnes sú výročné trhy v Pešti pre obchod dôležité, no to je len predohrou toho, čím môžu byť a čím sa stanú.

Vo svojom založení je toto mesto vystavané podľa dobre zvoleného plánu; ulice a domy sa vyznačujú priestrannosťou a čistotou; len sa raz azda ukáže, že sa s veľkými budovami prikročilo k dunajskému nábrežiu až priveľmi blízko. Zriadenie plavebného kanála k veľkému trhovisku sa časom možno stane nevyhnutnosťou. Od týchto všeobecných vecí chcem teraz prejsť k jednotlivostiam, nakoľko som ich spoznal.

Začnem vskutku veľkolepým a rovnako vzácnym ústavom grófskej Széchényiho knižnice a zbierky mincí, ktorú tento ľudomil, nezabudnuteľný nielen pre svoj národ, ale aj pre každého učenca a premýšľavého muža, venoval svojej vlasti. Všetko, čo vďaka vlastným rozsiahlym literárnym znalostiam a s nesmiernym peňažným nákladom počas toľkých rokov, zasvätených najušľachtilejšiemu cieľu, zhromaždil, je tu pod dohľadom učeného pána knihovníka Ferdinanda von Miller usporiadané v najlepšom poriadku. Počet rukopisov by sa inde sotva našiel v takej úplnosti. Bolo by zbytočné zachádzať do jednotlivých odborov, keďže viaceré zväzky a dodatky, ktoré túto vzácnu zbierku uvádzajú do učeného sveta, sú najvýrečnejším dôkazom jej ucelenosti. Učený a rovnako úslužný pán knihovník uľahčuje túžiacemu po poznaní prehľad svojím zaujímavým a vecným výkladom. Vyšší duch človeka sa pri takomto pohľade, kde sa najušľachtilejšie duševné sily prejavujú vo svojom najkrajšom svetle, prebúdza k životu.

Nasledoval som toto nutkanie a prišiel som v sprievode jedného vedeckého muža, grófa Batthyányho, zaťa grófa Széchényiho, do univerzitnej knižnice, kde som mal to potešenie zoznámiť sa s pánom profesorom Martinom von Schwartnerom, nanajvýš chýrečným vďaka viacerým spisom a obzvlášť vďaka znamenitej Štatistike Uhorska. Táto knižnica, začínajúca staršou literatúrou, siaha svojimi najvyberanejšími dielami až do prítomného času. Literárne práce uhorských učencov tvoria jej značnú časť; podľa svojho solídneho a rozvážneho rázu však neinklinujú ani tak k románovému odboru, ako skôr k disciplínam prísne vedeckým.

Mal som to potešenie zoznámiť sa s pánom Ľudovítom von Schediom, profesorom estetiky, ktorý sa už viacerými spismi v literárnom svete tak chýrečne vyznamenal a len nedávno navrhol plán na založenie učenej spoločnosti, ktorá by azda pod záštitou palatína, Jeho cisárskej Výsosti arcivojvodu Jozefa, všemožne ochraňujúceho všetky vedy, mohla uzrieť svetlo sveta. Rovnako som navštívil kabinet prírodnín, ktorý bol pod správou pána profesora Schönbauera; jeho nedávno vydané dielo Neue analytische Methode, die Mineralien und ihre Bestandtheile zu bestimmen (Nová analytická metóda na určovanie minerálov a ich zložiek), ako aj dielo jeho pána syna Minerae metallorum Hungariae descriptio (Opis kovových rúd Uhorska), sa v učenom svete už beztak stali známymi. Odtiaľ som prešiel k chemickej časti, ktorá je pre každého znalca dozaista veľmi zaujímavá. Zastihol som dôstojného pána profesora Winterla, obklopeného viacerými prácami, ktoré sú svedectvom jeho neustálej činnosti a toho, že striedavo prechádza od špekulácií k samotným pokusom. Zdalo sa mi, že spôsob, akým poniektorí posudzujú jeho systém a tak priamočiaro odsudzujú predmet, ktorý by si od iných zaslúžil skôr preskúmanie než unáhlený súd, nepokladá práve za povzbudenie. Bol som v jeho laboratóriu, kde sa práve pracovalo na niekoľkých analýzach, no keďže nebolo príležitosti a ani zásoby andrónie, zdržal som sa toho, aby som pánu profesorovi vyjavil svoje želanie. Medzitým však tomuto ctihodnému mužovi sotva kto uprie hlboké premýšľanie, rozvahu a neúnavnú činnosť pri jeho chemických prácach.

Konzervatórium je zaopatrené značnými zbierkami. Pán profesor Schuster, mladý muž obdivuhodného talentu, ktorý sa preslávil svojimi chemickými spismi, bol taký láskavý a ukázal mi preparáty a následne, za neprítomnosti pána profesora Kitaibela, ktorý bol práve na cestách, aj botanickú záhradu, kde tento taktiež zaujíma popredné miesto ako botanik. Nato som navštívil Budín na druhej strane Dunaja a vystúpil som na hvezdáreň; keďže však pán astronóm a profesor Pasquich odcestoval za akýmisi meračskými záležitosťami, môj pobyt tam trval len krátko.

Naproti tomu sa pre mňa prehliadka univerzitnej kníhtlačiarne stala významnou udalosťou; táto patrí zaiste k najznamenitejším. Keď som ju navštívil, v činnosti bolo 13 tlačiarenských lisov a tlačilo sa v týchto jazykoch: po latinsky, maďarsky, slovensky, ilýrsky, valašsky, chorvátsky, nemecky, slavianosrbsky, taliansky a francúzsky. Táto kníhtlačiareň má vlastné papierne, písmoliatreň, medirytcov a rytcov, rozľahlú budovu pre všetko príslušenstvo i zásoby a štyridsať kníhkupectiev v samotnom Uhorsku, nepočítajúc tie v zahraničí, kam sa knihy odosielajú.

Odtiaľ som sa v sprievode lekára grófa Széchényiho, muža bystrého rozumu a bez predsudkov, odobral do teplých kúpeľov. Prameň sa delí na hlavný výver a niekoľko vedľajších ramien, ktoré vyvierajú priamo v toku Dunaja. Bližšie sa ich dotknem v mineralogickej časti. Postavili tam priestrannú budovu, v ktorej je postarané o všetko pohodlie. Okrem toho má tak Pešť, ako aj Budín viacero príjemných záhrad, ako napríklad takzvanú Orczyho záhradu, park upravený v anglickom vkuse, hoci nie dostatočnej rozlohy a rozmanitosti; a druhý park pred mestom, ktorý vznikol len nedávno. V každom z oboch miest sa nachádza aj osobitné divadlo, z ktorých som však videl iba to v Budíne.

Keďže moja cesta mala za cieľ predovšetkým prírodu a mineralogické pamätihodnosti jednej časti Uhorska a môj pobyt bol iba krátky, tak opomínam viaceré záležitosti, ktoré by si zaiste zaslúžili podrobnejšie vylíčenie. K nim počítam najmä snemové zasadnutia, ktoré sa konali počas môjho pobytu a na ktorých som sa zúčastnil; na každého, kto precestoval celý európsky kontinent bez toho, aby našiel národ, ktorý si tak ako tento zachoval svoju pôvodnú ústavu, musia nepochybne zapôsobiť dojmom dôstojnosti a vznešenosti.

Uhorsko má v tomto ohľade čosi spoločné s anglickým parlamentným zriadením; takisto tu jestvuje horná a dolná snemovňa, len pod iným pomenovaním: počuť tu vecných a dôkladných rečníkov; vidno dôstojnosť a vysokú vážnosť u magnátov; hlbokú dôveru národa v múdrosť a oddanosť svojich stavov k ústave a svojmu kráľovi a tak ďalej.

Nijako menší záujem by si vyžadovalo bližšie skúmanie toľkých vzdelávacích ústavov, ktoré, rovnako ako vedy v Uhorsku vôbec, vďačia za svoj vznik a rozkvet predovšetkým prisťahovalectvu viacerých cudzích národov; veď keď človek uváži styčné body tejto krajiny, čoskoro zbadá, že Uhorsko mohlo svoje vzdelanie čerpať len samo zo seba. K tomu viedlo predovšetkým ono šťastné obdobie za Štefana I., ktorý oslobodil nemeckých zajatcov, čo sa tu usadili; ďalej priazeň preukazovaná nemeckým kolonistom za Bela IV., ako aj nádhera a veľkosť za Ľudovíta, ktoré k tomuto dvoru priťahovali všetko, čo stálo za videnie. Vedy a učenosť našli svojho ochrancu v Matejovi Korvínovi. Tieto a podobné šťastné doby položili základ blahu Uhorska. Tento ušľachtilý národ sa dokázal pri najväčšej oddanosti svojmu kráľovi udržať v ústave svojich predkov až do dnešných dní a mal to šťastie, že mohol pokojne prihliadať na následky mnohých ústavných zmien v iných štátoch. Podrobnejšie rozvedenie týchto rozsiahlych tém však nepatrí na tieto nepočetné stránky.

Po desaťdňovom pobyte som toto mesto opustil, pokračoval som v ceste do Čiech a vzdialil som sa tak od vedeckého i príjemného.

Obsah

...

Originálny článok

Poznámky pre čitateľa

Tento cestopisný úryvok pochádza z diela grófa Jáchyma zo Šternberka (Reise nach den ungarischen Bergstädten… im Jahre 1807), v ktorom opisuje cestu zo slovenského banského mestečka Smolník cez Košice až do vtedajšej Pešti a Budína.

Pre súčasného čitateľa prináša text mimoriadne cenné historické svedectvo z obdobia osvietenstva a počiatkov priemyselnej revolúcie. Nižšie sú spracované vysvetľujúce poznámky rozdelené podľa jednotlivých kategórií.

1. Historický kontext a reálie

  • Geopolitický rámec cesty (rok 1807): Európa v tomto období prechádzala napoleonskými vojnami, no Habsburská monarchia a najmä Uhorské kráľovstvo si zachovávali špecifické stavovské zriadenie. Autor obdivuje uhorskú ústavu a prirovnáva ju k anglickému parlamentarizmu (delenie na panskú/hornú a zemiansku/dolnú tabuľu Uhorského snemu).
  • Pešť a Budín: V čase autorovej návštevy ešte išlo o dve samostatné mestá ležiace na náprotivných brehoch Dunaja (k ich oficiálnemu zlúčeniu spolu so Starým Budínom do dnešnej Budapešti došlo až v roku 1873). Dunaj sa vtedy prekračoval cez pontónový (loďkový) most.
  • Prognóza spojenia Dunaja s Rýnom a regulácia toku: Autor vizionársky spomína splavnenie a napojenie Dunaja na Rýn. Tento sen európskeho obchodu sa v modernej podobe naplnil až koncom 20. storočia otvorením prieplavu Rýn – Mohan – Dunaj (1992). Zmieňované mapovanie toku pomocou olovnice odkazuje na vtedajšiu absenciu systematickej hydrotechnickej regulácie meandrujúceho a zanášaného koryta.
  • Univerzitná kníhtlačiareň a jazyková pestrosť: Tlačiareň kráľovskej univerzity (pôvodne Trnavskej univerzity, presťahovanej v roku 1777 do Budína a neskôr do Pešti) mala monopol na vydávanie učebníc. Výpočet desiatich jazykov (vrátane slovenčiny, ilýrčiny, slavianosrbčiny či valaštiny) ilustruje skutočnú multietnickú a multikultúrnu povahu vtedajšieho Uhorska.
  • Geografické názvy v texte:
    • Kapellenberg: Kaplnkový vrch / Kaplnka v Slovenskom rudohorí medzi Smolníkom a Štósom (Štóske sedlo).
    • Bozafalu: Historické maďarské pomenovanie pre obec Buzica (prípadne blízku usadlosť južne od Košíc pri hraniciach s dnešným Maďarskom).

2. Spomínané osobnosti a inštitúcie

Košice a východné Slovensko

  • Ján Bocatius (1569 – 1621): Významný humanistický básnik, pedagóg a richtár Košíc, jedna z kľúčových osobností renesančnej vzdelanosti v regióne.
  • Gyöngyösi (István Gyöngyösi, 1629 – 1704): Populárny barokový básnik, podžupan a poslanec snemu; autor naráža na tradíciu vzdelancov pôsobiacich na území Horného Uhorska a ich zahraničné väzby.
  • Benedikt Kisdy (cca 1598 – 1660): Jágerský biskup, ktorý v roku 1657 založil Košickú univerzitu (Universitas Cassoviensis), zverenú do správy jezuitom (po reformách v roku 1776 premenovanú na kráľovskú akadémiu).

Pešť, Budín a osvietenská veda

  • Gróf Ferenc Széchényi (1754 – 1820): Významný uhorský osvietenec, mecenáš vied a vlastenec. V roku 1802 venoval svoje rozsiahle zbierky a knižnicu národu, čím položil základ Maďarského národného múzea a Národnej Széchényiho knižnice (Országos Széchényi Könyvtár). Bol otcom Istvána Széchenyiho („najväčšieho Maďara“).
  • Ferdinand von Miller (Ferenc Stunder / Ferdinand Miller, 1770 – 1837): Popredný archivár, historik a prvý riaditeľ Széchényiho národnej knižnice.
  • Gróf Batthyány (Vince Batthyány, 1772 – 1827): Vzdelaný šľachtic, geológ, cestovateľ a zať Ferenca Széchényiho.
  • Martin von Schwartner (1759 – 1841): Rodák z Kežmarku, univerzitný profesor v Pešti, priekopník modernej štatistiky a demografie v Uhorsku (autor diela Statistik des Königreichs Ungarn).
  • Ľudovít von Schedius (Lajos Schedius, 1768 – 1847): Profesor estetiky, filológ a kartograf, redaktor literárnych novín a iniciátor učených spolkov.
  • József Antal Schönbauer (1757 – 1807): Prírodovedec a lekár, profesor prírodopisu a mineralógie na univerzite v Pešti.
  • József Jakab Winterl (1732 – 1809): Profesor chémie a botaniky na peštianskej univerzite. Preslávil sa vlastnou chemickou teóriou dualizmu kyselín a zásad.
    • Záhada „andrónie“: Autor v texte spomína, že Winterl nemal „zásoby andrónie“. Išlo o hypotetický chemický prvok / substanciu, o ktorej existencii bol Winterl presvedčený a publikoval o nej práce. Vtedajšia nastupujúca moderná lavoisierovská chémia však andróniu experimentálne vyvrátila ako chiméru, preto sa s Winterlom viedli polemiky, na ktoré Šternberk v texte taktne naráža.
  • János Schuster (1777 – 1838): Winterlov žiak, chemik, lekár a člen korešpondent akadémie, ktorý neskôr prevzal vedenie katedry chémie.
  • Pál Kitaibel (1757 – 1817): Jeden z najvýznamnejších botanikov a chemikov habsburskej monarchie, neúnavný prieskumník flóry a geológie Uhorska (spoluobjaviteľ prvku telúr).
  • János Pasquich (1753 – 1829): Astronóm a matematik, neskorší riaditeľ novovybudovanej hvezdárne na vrchu Gellért v Budíne.

3. Banícka terminológia, miery a váhy

V záverečnej časti autor uvádza podrobnú štatistiku ťažby drahých kovov z hornouhorských revírov (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica a okolie) v rokoch 1797 až 1806:

Organizačné rozdelenie ťažby

  • Štátne/erárne banskíctvo vs. ťažiarske baníctvo: Vtedajšie baníctvo sa delilo na bane spravované priamo banským erárom (habsburským štátom cez Hlavný komornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici) a bane súkromných ťažiarov (ťažiarstiev – združení podielnikov). Ťažiari museli vyťažené drahé kovy odovzdávať štátnej mincovni/výkupni za fixné tarify, preto tabuľky uvádzajú presnú „výkupnú hodnotu“.

Technické a prevádzkové termíny

  • Železný hámor: Vodno-mechanická dielňa na spracovanie surového železa, kde ťažké kováčske kladivo poháňalo vodné koleso. Oblasť údolia Bodvy, Štósu a Medzeva patrila k najvýznamnejším hámorníckym centrám celej monarchie.

Historické váhové jednotky na drahé kovy a rudy

  • Hrivna (Marka): Základná hmotnostná jednotka pre drahé kovy (uhorská/viedenská hrivna vážila približne 280,6 g).
  • Lót (Loth): Menšia jednotka; 1 hrivna = 16 lótov (1 lót ≈ 17,5 g). Slúžil aj ako miera rýdzosti striebra (16-lótové striebro bolo rýdze).
  • Drachma (Kvintlík / Quintlein): V banských rozpočtoch: 1 lót = 4 drachmy / kvintlíky (1 kvintlík ≈ 4,38 g).
  • Gran (Grén / Grän): Najmenšia zlomková jednotka váženia zlata a striebra: 1 drachma = 4 grany (1 gran ≈ 1,1 g).
  • Centár (Centner / Viedenský cent): Hmotnostná jednotka na bežné kovy a rudy (olovo, meď, železo), zodpovedala 100 librám (cca 56 kg).
  • Libra (Pfund): 1 libra vážila približne 0,56 kg (560 g).

Menový systém

  • Zlatý (Zlatka, Rýnsky zlatý / Gulden, skratka fl.): Základná menová jednotka vtedajšej monarchie.
  • Krajciar (Kreuzer, skratka Kr.): Drobná minca; 1 zlatý = 60 krajciarov.
  • Denár (Pfennig / Dinar, skratka d.): Najmenší peňažný zlomok; 1 krajciar = 4 denáre (fenigy).

Tabuľka desaťročného výťažku hornouhorských banských diel na zlato, striebro a olovo od roku 1797 do roku 1806

Rok Rýdze zlato Striebro Olovo Výkupná hodnota
Hrivny Lóty Dr. Gr. Hrivny Lóty Dr. Gr. Centáre Libry Zlaté Kr. d.
1797 969 10 3 2 43058 11 1 — 4333 83 1079144 46 2
1798 948 8 3 3 36607 9 2 1 5352 46 927843 47 2
1799 901 9 3 — 37229 13 3 3 10596 18 965353 22 1
1800 830 7 — 2 35033 — 1 3 9169 10 893973 33 —
1801 888 14 3 2 33810 15 3 2 8148 37 876884 21 —
1802 893 10 1 1 39536 11 — 2 8200 65 963372 1 —
1803 753 1 1 2 38019 10 2 3 10104 98 929628 47 —
1804 846 9 1 3 42123 7 5 — 9331 89 1034179 3 —
1805 756 11 — 1 42682 8 3 — 7339 19 1010747 16 —
1806 711 6 2 2 40451 4 1 — 6981 10 949206 9 —
Spolu 8500 5 17 18 388554 8 21 14 79557 75 9630283 6 1

Výťažok ťažiarskeho baníctva

Rok Rýdze zlato Striebro Olovo Výkupná hodnota
Hrivny Lóty Dr. Gr. Hrivny Lóty Dr. Gr. Centáre Libry Zlaté Kr. d.
1797 944 11 3 — 34700 4 3 — 3944 21 856983 59 —
1798 951 3 — — 33648 12 3 — 7250 99 884980 14 —
1799 798 2 1 2 27227 14 3 — 5208 19 698449 11 3
1800 922 9 — 2 25750 3 3 — 4477 27 687225 26 1
1801 954 5 2 3 27293 15 2 1 7602 58 764246 33 2
1802 1013 5 — — 28178 6 — — 7513 95 795580 13 2
1803 808 4 2 — 24693 6 13 — 5149 8 663462 45 3
1804 731 8 1 1 24536 14 2 — 6096 94 677191 12 1
1805 602 — — — 23611 8 2 1 4380 30 561973 54 —
1806 595 — 3 1 20323 6 — 3 4262 57 507991 46 —
Spolu 8320 15 12 9 269964 8 31 5 55886 8 7098085 16 —
Úhrnná suma celej ťažby 16821 4 29 27 658519 — 52 19 135443 83 16728368 22 1